Cestujte s nami - Kwaheri, Keňa
V prírodopisných filmoch nevyzerá hrozivo. Naživo však byvol zapôsobí ako ozruta.
Najmä keď ho človek stretne uprostred čiernej noci v hustom bambusovom lese, zostupujúc z druhého najvyššieho pohoria Afriky.
Mt. Kenya má úctyhodnú výšku 5 199 metrov. Mt. Kenya nie je hora, ktorá sa len tak vystavuje na obdiv. Kto ráno dlho spáva, ten ju z okolitých mestečiek a dedín len tak ľahko neuvidí. Mt. Kenya sa totiž ukrýva v opare hmly a oblakov. Tajomná hora je podľa tradícií miestneho kmeňa sídlom božstva a ľudia si svoje príbytky stavajú tak, aby dvere boli otočené k nej. Osobitné čaro má aj pre Európanov. Málokto čaká, že 16 kilometrov južne od rovníka mu bude v noci v stane ukrutná zima. Aj voda, z ktorej si chce ráno uvariť horúci čaj, zamrzne.
Mt. Kenya má dva vrcholy v nadmorskej výške nad 5 100 metrov, ktorých zdolanie si vyžaduje technickú zdatnosť. Menší Lenana vo výške 4 985 metrov nad morom však môžu zvládnuť aj menej vytrénovaní Európania. Výstup na vrchol cez Národný park Mt. Kenya, ktorý má rozlohu 620 štvorcových kilometrov, vedie troma najčastejšie používanými trasami.
Len 15-krát v blate
Trojica kamarátov, ktorí v Nairobi pracujú ako dobrovoľníci s deťmi z ulice, sa na Mt. Kenya vybrala cestou z mestečka Chogoria z východnej strany hory.
Zážitkom je už len cesta z Nairobi do 150 kilometrov vzdialenej Chogorie miestnym dopravným prostriedkom – matatu. Pripomína starý biely mikrobus, do ktorého sa dokáže vpratať neuveriteľné množstvo veselých ľudí. A ešte aj batožina, ktorá sa na streche drží akoby nejakou neznámou silou popierajúcou zákony zemskej príťažlivosti. Dobrovoľníci objavujú sýte farby Kene, krikľavozelené ryžové polia a obrovské lány čajových kríčkov. Čaká ich však ešte väčšie dobrodružstvo - cesta džípom z Chogorie bambusovým lesom k bráne národného parku. “Jazda v džípe pripomínala plavbu na jachte. Šofér nás neustále upozorňoval, aby sme sa prevažovali z jednej strany auta na druhú a naspäť. Zvládli sme to a v blate zapadli asi len 15-krát,“ spomína Janči Grenčík. Pri vytláčaní auta im spoločnosť robili skupinky opíc poskakujúce v húštine desaťmetrových bambusov. Vstup do národného parku vo výške 2 500 metrov nad morom je ako vykročenie do rozprávky. “Akoby ste vstúpili do zakliateho tajomného lesa. V hustej hmle vás všade obklopuje nádherný vresovcový les. Stromy sú obrastené lišajníkmi, ktoré visia aj z konárov. A keď kráčate potichu, občas vám pred nosom prebehnú horské gazely,“ opisuje Janči. Výstup k úpätiu vrcholu Lenana a ľadovcu Lewis trval tri dni. Bolo treba pomaly prekonať prevýšenie takmer 3 000 metrov a vydržať dve mrazivé noci v stane. Kúzlu končiarov a farbám meniaceho sa rastlinstva sa napriek všetkým prekážkam nedalo odolať.
Zoči-voči byvolovi
Zostup Slovákov z hory bol tiež dobrodružný. Sprievodcu na ceste do meteorologickej stanice vo výške 3 100 metrov nad morom im robil domorodý člen horskej služby, ktorému sa na vrchole skončila služba. Stanovanie zjavne nepatrilo medzi sprievodcove hobby, a tak pred západom slnka navrhol, aby radšej pokračovali v ceste a prespali až na stanici.
“Vraj ak zachováme rozvahu a pôjdeme spolu, nič by sa nám nemalo stať. Len ak začujeme byvoly, máme zastať a ostatné zariadi on,“ spomína Janči. Keď zapadá v Afrike slnko, Európan sa nevie vynadívať na úžasné farby oblohy. Vo chvíli, keď slnko naozaj zapadne, však nastane taká čierna tma, na akú v Európe vysvietenej neónmi a žiarovkami nie je človek zvyknutý. Byvoly naozaj nespali. “Najskôr sme začuli, ako niečo asi tak dvadsať metrov pred nami zapraskalo. Sprievodca zastal a my s ním.“ Zoči-voči mocnému zvieraťu vyzbrojenému rohmi zostali stáť ako prikovaní.
Sprievodca však neklamal a s byvolom “to zariadil“. “Všetci sme sa zrazu strhli na strašný rev. Nebol to však rev byvola, ale nášho sprievodcu. Byvol mu odpovedal, svojím revom sa zjavne nechcel dať zahanbiť.“ Výmena názorov trvala asi päť minút, kým si byvol dal dohovoriť a stratil sa v húštine. Počas trojhodinového zostupu stretli takto ešte sedem či osem ďalších. “Niekedy sme ustupovali už aj my, ale náš sprievodca to vždy nejako uhral. Mal na to výborný hlas,“ usmieva sa Janči.
Veľká kenská päťka
Keňa väčšine ľudí evokuje safari a exotické zvieratá. Tisíce turistov prichádzajú do Kene za jej veľkou päťkou (lev, slon, nosorožec, leopard a byvol), a preto najčastejšie zamieria do niektorých zo známych národných parkov. Najviac ich chodí do Národnej rezervácie Masai Mara, ktorú preslávili domorodí Masajovia. Fotografie žien so širokými ozdobami na krku vyrobenými z pestrofarebných korálikov a mužov – bojovníkov v typických červených odevoch sú už klasikou. Iní vyhľadávajú Národný park Amboseli pre jedinečný výhľad na zasnežený najvyšší vrch Afriky - Kilimandžáro (5 895 m) na hraniciach v susednej Tanzánii.
Najväčší kenský národný park Tsavo má rozlohu 22-tisíc štvorcových kilometrov. Práve Tsavo preslávila veľká päťka exotických zvierat a hlavne ľudožravé levy. Počas stavby železnice z Mombasy do Ugandy v 19. storočí tu totiž dva tamojšie predátory zožrali 140 indických robotníkov. Na ich dolapenie a zabitie bolo treba poriadnu dávku vynaliezavosti. Až neskôr sa ukázalo, prečo sa šelmy preorientovali na lov ľudí - mohli za to ich pokazené zuby.
Na návšteve u Karen Blixenovej
Slony a žirafy turista zaručene nájde aj pár kilometrov za hlavným mestom Nairobi. V centre Langata Giraffe síce hrozí, že žiráf tam zvedavec uvidí podstatne menej ako turistov, ale našťastie žirafy natoľko prevyšujú ľudí, že ich nemožno nezbadať. Neďaleko odtiaľ sa možno zastaviť aj u Karen Blixenovej. Presnejšie v dome na farme, kde bývala autorka knihy, podľa ktorej vznikol film Spomienky na Afriku.
Malé sloníčatá i sloních dorastencov zas možno stretnúť pri ich kŕmení vo zvieracom sirotinci. Ten neďaleko Nairobi založil ochranca prírody David Sheldrick v časoch, keď bol povolený lov slonov. Na slony však stále poľujú pytliaci a niekedy s nimi nemajú zľutovanie ani ľudia na vidieku, ktorým ušliapu úrodu.
Ak pri tom príde o matku sloníča, ktoré má menej ako dva roky, hrozí mu smrť. Ošetrovatelia v sirotinci sa o tých najmenších starajú takmer nepretržite – v noci vedľa nich spávajú, každé tri hodiny ich kŕmia a prikrývajú, ak sa odkopú. Keď odrastú, postupne si privykajú opäť na divočinu. A hoci ani v sloňom sirotinci podobne ako v žirafom centre nie je o turistov núdza, zaplatené vstupné je tiež príspevkom k ochrane miestnej prírody. A o tú – keďže je podstatným zdrojom príjmov Kene – sa čoraz viac starajú miestni ľudia. Aj preto sa v Keni rozbiehajú mnohé projekty tzv. ekoturizmu prípadne etického turizmu.
Neďaleko národného parku Tsavo v spolupráci s miestnou spoločnosťou chystá takéto turistické centrum slovenská Nadácia Integra. Vybavenie stanov a príslušenstva zabezpečí energia zo solárnych panelov, odpad sa bude spracovávať a na fungovanie strediska zamestnajú miestnych ľudí, ktorým sa budú vyplácať spravodlivé platy.
Len pre bohatých?
Pre väčšinu Keňanov je bohatstvo ich vlastnej krajiny nedostupné. Rady, ako sa dostať na Mt. Kenya, turista od miestnych nedostane. Cesta a vstup do národného parku sú pre Keňanov drahou položkou, ktorú si nemôžu dovoliť. Adam Masava Onyango, mladý výtvarník z bedárskej štvrte Mukuru v Nairobi, leva zo svojho obrazu nikdy naživo nevidel. Africkú prírodu maľuje podľa fotografií z magazínov či pohľadníc a v Národnom parku Nairobi bol vďaka podpore projektov Dobrej noviny. A ak by turisti mali záujem, ochotne by ich previedol zákutiami bedárskej štvrte, kde býva. Návšteva slumov začína byť totiž svojskou módou a aj v najväčšej bedárskej štvrti Nairobi – Kibere – už natrafíte aj na japonských turistov. Bez miestneho sprievodcu to však Adam neodporúča. Kto sa zoznámi s radosťami a starosťami Afriky, ju vraj buď znenávidí alebo si ju zamiluje. Nech je to akokoľvek – skúsenosť s afrického stretnutia je niečo, čo sa nedá zaplatiť. Bez ohľadu na cenu. Kwaheri, dovidenia, Keňa.
Info:
Keňa:
Rozloha: 583 000 km2
Poloha: rovníková oblasť východnej Afriky
Počet obyvateľov: 34,3 milióna
Počet etnických skupín: vyše 40
Hlavné mesto: Nairobi (asi 2,5 mil. obyvateľov)
Hlavné hospodárske odvetvia: turizmus, poľnohospodárstvo (export kávy a čaju)
Hlavné turistické atrakcie: národné parky a rezervácie, pláže na pobreží Indického oceánu severne a južne od Mombasy
Zdroj: Dana Balážová pre Pravda Ženy
Foto: Dana Balážová
Mt. Kenya má úctyhodnú výšku 5 199 metrov. Mt. Kenya nie je hora, ktorá sa len tak vystavuje na obdiv. Kto ráno dlho spáva, ten ju z okolitých mestečiek a dedín len tak ľahko neuvidí. Mt. Kenya sa totiž ukrýva v opare hmly a oblakov. Tajomná hora je podľa tradícií miestneho kmeňa sídlom božstva a ľudia si svoje príbytky stavajú tak, aby dvere boli otočené k nej. Osobitné čaro má aj pre Európanov. Málokto čaká, že 16 kilometrov južne od rovníka mu bude v noci v stane ukrutná zima. Aj voda, z ktorej si chce ráno uvariť horúci čaj, zamrzne.
Mt. Kenya má dva vrcholy v nadmorskej výške nad 5 100 metrov, ktorých zdolanie si vyžaduje technickú zdatnosť. Menší Lenana vo výške 4 985 metrov nad morom však môžu zvládnuť aj menej vytrénovaní Európania. Výstup na vrchol cez Národný park Mt. Kenya, ktorý má rozlohu 620 štvorcových kilometrov, vedie troma najčastejšie používanými trasami.
Len 15-krát v blate
Trojica kamarátov, ktorí v Nairobi pracujú ako dobrovoľníci s deťmi z ulice, sa na Mt. Kenya vybrala cestou z mestečka Chogoria z východnej strany hory.
Zážitkom je už len cesta z Nairobi do 150 kilometrov vzdialenej Chogorie miestnym dopravným prostriedkom – matatu. Pripomína starý biely mikrobus, do ktorého sa dokáže vpratať neuveriteľné množstvo veselých ľudí. A ešte aj batožina, ktorá sa na streche drží akoby nejakou neznámou silou popierajúcou zákony zemskej príťažlivosti. Dobrovoľníci objavujú sýte farby Kene, krikľavozelené ryžové polia a obrovské lány čajových kríčkov. Čaká ich však ešte väčšie dobrodružstvo - cesta džípom z Chogorie bambusovým lesom k bráne národného parku. “Jazda v džípe pripomínala plavbu na jachte. Šofér nás neustále upozorňoval, aby sme sa prevažovali z jednej strany auta na druhú a naspäť. Zvládli sme to a v blate zapadli asi len 15-krát,“ spomína Janči Grenčík. Pri vytláčaní auta im spoločnosť robili skupinky opíc poskakujúce v húštine desaťmetrových bambusov. Vstup do národného parku vo výške 2 500 metrov nad morom je ako vykročenie do rozprávky. “Akoby ste vstúpili do zakliateho tajomného lesa. V hustej hmle vás všade obklopuje nádherný vresovcový les. Stromy sú obrastené lišajníkmi, ktoré visia aj z konárov. A keď kráčate potichu, občas vám pred nosom prebehnú horské gazely,“ opisuje Janči. Výstup k úpätiu vrcholu Lenana a ľadovcu Lewis trval tri dni. Bolo treba pomaly prekonať prevýšenie takmer 3 000 metrov a vydržať dve mrazivé noci v stane. Kúzlu končiarov a farbám meniaceho sa rastlinstva sa napriek všetkým prekážkam nedalo odolať.
Zoči-voči byvolovi
Zostup Slovákov z hory bol tiež dobrodružný. Sprievodcu na ceste do meteorologickej stanice vo výške 3 100 metrov nad morom im robil domorodý člen horskej služby, ktorému sa na vrchole skončila služba. Stanovanie zjavne nepatrilo medzi sprievodcove hobby, a tak pred západom slnka navrhol, aby radšej pokračovali v ceste a prespali až na stanici.
“Vraj ak zachováme rozvahu a pôjdeme spolu, nič by sa nám nemalo stať. Len ak začujeme byvoly, máme zastať a ostatné zariadi on,“ spomína Janči. Keď zapadá v Afrike slnko, Európan sa nevie vynadívať na úžasné farby oblohy. Vo chvíli, keď slnko naozaj zapadne, však nastane taká čierna tma, na akú v Európe vysvietenej neónmi a žiarovkami nie je človek zvyknutý. Byvoly naozaj nespali. “Najskôr sme začuli, ako niečo asi tak dvadsať metrov pred nami zapraskalo. Sprievodca zastal a my s ním.“ Zoči-voči mocnému zvieraťu vyzbrojenému rohmi zostali stáť ako prikovaní.
Sprievodca však neklamal a s byvolom “to zariadil“. “Všetci sme sa zrazu strhli na strašný rev. Nebol to však rev byvola, ale nášho sprievodcu. Byvol mu odpovedal, svojím revom sa zjavne nechcel dať zahanbiť.“ Výmena názorov trvala asi päť minút, kým si byvol dal dohovoriť a stratil sa v húštine. Počas trojhodinového zostupu stretli takto ešte sedem či osem ďalších. “Niekedy sme ustupovali už aj my, ale náš sprievodca to vždy nejako uhral. Mal na to výborný hlas,“ usmieva sa Janči.
Veľká kenská päťka
Keňa väčšine ľudí evokuje safari a exotické zvieratá. Tisíce turistov prichádzajú do Kene za jej veľkou päťkou (lev, slon, nosorožec, leopard a byvol), a preto najčastejšie zamieria do niektorých zo známych národných parkov. Najviac ich chodí do Národnej rezervácie Masai Mara, ktorú preslávili domorodí Masajovia. Fotografie žien so širokými ozdobami na krku vyrobenými z pestrofarebných korálikov a mužov – bojovníkov v typických červených odevoch sú už klasikou. Iní vyhľadávajú Národný park Amboseli pre jedinečný výhľad na zasnežený najvyšší vrch Afriky - Kilimandžáro (5 895 m) na hraniciach v susednej Tanzánii.
Najväčší kenský národný park Tsavo má rozlohu 22-tisíc štvorcových kilometrov. Práve Tsavo preslávila veľká päťka exotických zvierat a hlavne ľudožravé levy. Počas stavby železnice z Mombasy do Ugandy v 19. storočí tu totiž dva tamojšie predátory zožrali 140 indických robotníkov. Na ich dolapenie a zabitie bolo treba poriadnu dávku vynaliezavosti. Až neskôr sa ukázalo, prečo sa šelmy preorientovali na lov ľudí - mohli za to ich pokazené zuby.
Na návšteve u Karen Blixenovej
Slony a žirafy turista zaručene nájde aj pár kilometrov za hlavným mestom Nairobi. V centre Langata Giraffe síce hrozí, že žiráf tam zvedavec uvidí podstatne menej ako turistov, ale našťastie žirafy natoľko prevyšujú ľudí, že ich nemožno nezbadať. Neďaleko odtiaľ sa možno zastaviť aj u Karen Blixenovej. Presnejšie v dome na farme, kde bývala autorka knihy, podľa ktorej vznikol film Spomienky na Afriku.
Malé sloníčatá i sloních dorastencov zas možno stretnúť pri ich kŕmení vo zvieracom sirotinci. Ten neďaleko Nairobi založil ochranca prírody David Sheldrick v časoch, keď bol povolený lov slonov. Na slony však stále poľujú pytliaci a niekedy s nimi nemajú zľutovanie ani ľudia na vidieku, ktorým ušliapu úrodu.
Ak pri tom príde o matku sloníča, ktoré má menej ako dva roky, hrozí mu smrť. Ošetrovatelia v sirotinci sa o tých najmenších starajú takmer nepretržite – v noci vedľa nich spávajú, každé tri hodiny ich kŕmia a prikrývajú, ak sa odkopú. Keď odrastú, postupne si privykajú opäť na divočinu. A hoci ani v sloňom sirotinci podobne ako v žirafom centre nie je o turistov núdza, zaplatené vstupné je tiež príspevkom k ochrane miestnej prírody. A o tú – keďže je podstatným zdrojom príjmov Kene – sa čoraz viac starajú miestni ľudia. Aj preto sa v Keni rozbiehajú mnohé projekty tzv. ekoturizmu prípadne etického turizmu.
Neďaleko národného parku Tsavo v spolupráci s miestnou spoločnosťou chystá takéto turistické centrum slovenská Nadácia Integra. Vybavenie stanov a príslušenstva zabezpečí energia zo solárnych panelov, odpad sa bude spracovávať a na fungovanie strediska zamestnajú miestnych ľudí, ktorým sa budú vyplácať spravodlivé platy.
Len pre bohatých?
Pre väčšinu Keňanov je bohatstvo ich vlastnej krajiny nedostupné. Rady, ako sa dostať na Mt. Kenya, turista od miestnych nedostane. Cesta a vstup do národného parku sú pre Keňanov drahou položkou, ktorú si nemôžu dovoliť. Adam Masava Onyango, mladý výtvarník z bedárskej štvrte Mukuru v Nairobi, leva zo svojho obrazu nikdy naživo nevidel. Africkú prírodu maľuje podľa fotografií z magazínov či pohľadníc a v Národnom parku Nairobi bol vďaka podpore projektov Dobrej noviny. A ak by turisti mali záujem, ochotne by ich previedol zákutiami bedárskej štvrte, kde býva. Návšteva slumov začína byť totiž svojskou módou a aj v najväčšej bedárskej štvrti Nairobi – Kibere – už natrafíte aj na japonských turistov. Bez miestneho sprievodcu to však Adam neodporúča. Kto sa zoznámi s radosťami a starosťami Afriky, ju vraj buď znenávidí alebo si ju zamiluje. Nech je to akokoľvek – skúsenosť s afrického stretnutia je niečo, čo sa nedá zaplatiť. Bez ohľadu na cenu. Kwaheri, dovidenia, Keňa.
Info:
Keňa:
Rozloha: 583 000 km2
Poloha: rovníková oblasť východnej Afriky
Počet obyvateľov: 34,3 milióna
Počet etnických skupín: vyše 40
Hlavné mesto: Nairobi (asi 2,5 mil. obyvateľov)
Hlavné hospodárske odvetvia: turizmus, poľnohospodárstvo (export kávy a čaju)
Hlavné turistické atrakcie: národné parky a rezervácie, pláže na pobreží Indického oceánu severne a južne od Mombasy
Zdroj: Dana Balážová pre Pravda Ženy
Foto: Dana Balážová
