Presunúť na hlavný obsah

Škrabáková: Už ako dieťa som sa hrávala s autíčkami

Lifestyle

Za volantom je už dvadsať rokov a ročne najazdí asi 25 000 kilometrov. V súčasnosti jazdí na Audi A3. Jej autom snov je však Audi Q5.

Zdroj

Aká ste vodička?

Jazdím od osemnástich a vždy ma to strašne bavilo. Ešte keď som cestovala s mojimi rodičmi, vždy som robila šoféra ja. Nikdy ma neunavovali dlhé cesty ani jazda v noci. Brala som to vždy ako relax. Mám rada dynamickú jazdu, ale odkedy mám syna Filipka, jazdím oveľa opatrnejšie.

Aký ste spolujazdec?
Sama neznášam, keď mi niekto skáče do riadenia. Niekedy to môže viac uškodiť, ako pomôcť, a tak si dávam veľký pozor, aby som to ani ja nerobila iným. Snažím sa byť tolerantná, a keď už niečo hovorím, tak k veci. Je síce éra navigačných prístrojov, ale myslím si, že je dobré a užitočné, ak spolujazdec pomôže napríklad pri navigovaní.

Aké sú vaše zlozvyky?
Asi ako väčšina vodičov, často za volantom telefonujem. A to bez hands free súpravy. Ale na druhej strane nemám také tie ženské zlozvyky, akože sa maľujem na križovatke a podobne...

Ako si krátite čas na cestách?
Cestovanie ma baví, takže sa nenudím a sústredím sa najmä na riadenie. Rada si púšťam cédečká a spievam spolu s nimi. Muziku si stále striedam, pomalšiu so živšou, slovenskú so zahraničnou. Keď som unavená, zastavím sa niekde na kávu.

Na čo ste alergická?
Vytáčajú ma drzí šoféri, takí, ktorí chcú byť prví za každú cenu, a pritom ohrozujú ostatných. Tiež nenávidím zlé dopravné značenie a nefungujúce semafory. Napríklad na Račianskom mýte v Bratislave.

Čo pre vás znamená auto?
Už ako dieťa som sa hrávala okrem bábik aj s autíčkami. Túžila som po nich, a tak som ich dostávala napríklad aj pod stromček. S otcom som zvykla sledovať formulu 1, takže môžem povedať, že autá mám v krvi. Bez auta si svoj život už neviem predstaviť.

Najhoršia skúsenosť?
Našťastie sa mi havárie vyhýbajú. Plechy som skrivila len raz, keď som si pri cúvaní nevšimla stĺpik. Videla som však jednu škaredú nehodu na električkovom priecestí. V takých situáciách si človek naozaj povie, že pomaly ďalej zájde.

Ako vychádzate s políciou?
Snažím sa jazdiť v rámci normy, takže s políciou prichádzam do styku len veľmi zriedka. A keď už urobím nejaký prehrešok, nikdy nevyjednávam ani neprosíkam. To nemám rada. Chybu si priznám, poprosím ich o zhovievavosť a ostatné nechám na nich. Verte, že popularita je v takomto prípade skôr na škodu.

Vaša najvyššia pokuta?
 Dostala som dve tisícky za otáčanie na križovatke.

Čo si myslíte o mužoch vodičoch?
Muži sú presvedčení, že sú lepší šoféri ako ženy. No myslím, že aj medzi nimi sa nájdu takí, čo majú oči nalepené na čelnom skle a dvadsiatku na tachometri. Asi sa to nedá generalizovať. Ženy sa ako šoférky určite zlepšili, pretože dnes jazdia viac ako kedykoľvek predtým. Myslím si, že sú dokonca predvídavejšie a ohľaduplnejšie ako muži.

Viete si vymeniť rezervné koleso?
Defekt som dostala len raz, a to na diaľnici. Dnes by som to už asi zvládla, ale vtedy som bola dosť bezradná. Tak som zastavovala iné autá. Komické bolo, že mi chcela pomôcť pani s dvoma deťmi, ktorá povedala: „ Ja som to tiež ešte nerobila.“ Tak to aj dopadlo. Nakoniec ma zachránil jeden pán.

Zdroj: Tomáš Andrejčák pre Pravdu
Foto: Zdeno Gáfrik, Pravda
Foto