Ján Gordulič: Humor je pečeň života – ničí jedy

Porozprával nám o tom, ako sa na Slovensku uchytil tento nový typ zábavy a čo zistil pri svojej priekopníckej práci.

Skúšate na Slovensku nový typ zábavy - stand-up comedy. Máme zmysel pre tento druh humoru? Cítite sa ako priekopník?
Netreba mať špeciálne zmysel pre tento typ humoru. Niečo je buď smiešne, alebo nie. Samozrejme, ľudia sú rôzne citliví a reagujú na rôzne veci, ale naozaj dobrý vtip je univerzálny. Ako priekopník sa trochu cítim, aj keď už začínam mať pocit, že viem, čo a ako bude fungovať, keďže mám za sebou vyše 50 stand-up vystúpení.

V čom je tento typ humoru iný, nový?
Najviac sa táto forma líši od iných (skečov či sitcomu) tým, že ste v tom sám. Nikto vám nenahráva, nikto vám nepomáha, nikto vám nepíše texty - idete "na trh" so svojimi vtipmi, so svojimi traumami a obavami, skrátka so svojou kožou. U nás sa  stand-up vyvíja veľmi pomaly. V Česku mu veľmi pomohla televízna stanica HBO, u nás do takej šou žiadna komerčná televízia nepôjde.

Akú máte  skúsenosť s aktérmi? Existuje u nás dosť komikov, humoristov a zabávačov?
Naopak. Je ich žalostne málo. Sú akoby tri typy: Tí dobrí - zábavní, sebavedomí, so skúsenosťou s mikrofónom a vystupovaním – tí nemajú čas. Potom sú takí, čo veľmi, veľmi chcú a sú veľmi, veľmi zlí. Navyše majú pocit, že sú dobrí, a preto sa nepokúšajú zlepšovať - niečo si napíšu, prídu, nasleduje päť minút trápna a odídu. Nepoučia sa a o mesiac to zopakujú znova. Po štyroch-piatich pokusoch sa s pocitom nepochopenia už nevrátia. A potom je tu tretí typ - začínajúci, potenciálne dobrí baviči. Tí ma bavia najviac - je na nich vidno, že berú (paradoxne) humor vážne a že chcú rásť. Občas im chýba sebavedomie, občas rozprávajú potichu a pozerajú sa do zeme, ale stojí za to s nimi pracovať. Napriek tomu sme však náš tím za tri roky rozšírili len o troch ľudí! Stand-up je naozaj ťažký, vyžaduje si prípravu, tréning a tiež istú dávku drzosti a sebavedomia.

Čo ste si všimli, že je typické pre slovenský humor? Na čom sa najviac vieme zasmiať?
Bohužiaľ, stále veľmi dobre fungujú nízke rasové narážky, homosexualita (a prototyp homosexuála, ktorý hovorí tenkým hláskom a šušle), narážky na maďarskú menšinu a podobne. Na druhej strane Slováci akoby málo alebo vôbec nechápali absurdný humor - prácu s trápnom, tichom, neistotou a absolútnym dadaizmom. Všimol som si tiež, že skvele funguje kombinácia žánrov - stand-up krížený s hudbou, básňami či pohybovými etudami.

S čím ste mali najväčšie problémy pri príprave programu Silné reči? Máte aj neprajníkov?
Najväčší problém je dostať sa mimo nášho domovského klubu. V Nu Spirit nám skvele vychádza v ústrety jeho spolumajiteľ Rado Tomek, ktorý je úžasný najmä v tom, že chce programovo podporovať klubové umenie - v Nu Spirite mal svoju talkshow Šarkan, prebiehali tu premietania reklám či zaujímavých filmov, diskusie o filmovej hudbe a medzi tým aj Silné reči. Uvedomuje si, že je potrebné zariskovať a okrem piatkových a sobotných alternatívnych diskoték sa snaží klub naplniť aj cez týždeň tým, že aktívne vyhľadáva a podporuje nové žánre. Ľudia sa hlásia, ale veľmi málo.

Prečo ste sa dali na túto cestu?
Pretože vážnych vecí sa deje na svete dosť a spoločnosť ich niekedy nestíha priebežne spracovávať. Humor je pečeň života - zbavuje nás prostredníctvom paródie a irónie jedov a uzdravuje nás.

Text: -hd- pre magazín Pravdy
Foto: archív