Môj partner ma časom ponižoval aj podvádzal: Až táto situácia ma presvedčila, že náš vzťah je toxický

Radšej, ako by sme mali byť sami, ostávame v nefunkčných vzťahoch. Bolo to tak v minulosti a bude to tak aj roky po tom, čo nás konkrétne podobné veci už nebudú musieť trápiť. Každý si po čase uvedomí, kde robil chybu, v danom okamihu sa nám však racionálne riešenie zdá, ako to najhoršie. Naopak, naivne čakáme, že sa všetko nakoniec zázrakom zlepší. Rovnakú chybu urobila aj Sára.

Inšpirujte sa: Myslela som si, že každý môj vzťah je niečím iný: Až táto udalosť mi ukázala, že všetci moji partneri mali jednu vec spoločnú

„Aj keď sme nemali ideálny vzťah, stále som sa tvárila, že to v podstate nie je problém. Samu seba som utvrdzovala v tom, že predsa každý občas robí chyby a žiaden partner nikdy nie je perfektný, alebo nie? Aspoň teda, ten môj nebol. Adam mal od ideálu veľmi ďaleko. Hlavne postupom času.  Čím dlhšie sme spolu boli, tým sa ku mne správal horšie. Všetok rešpekt, úcta a náklonnosť akoby zakryli rutina, mladícka nerozvážnosť a vlastný egoizmus. Všetko nasvedčovalo tomu, že už dávno nie som jedinou ženou v jeho živote, no namiesto toho, aby som po odhalení nevery odišla, ja som hlúpo ostávala na svojom mieste a obviňovala seba.“ priznáva sa zahanbene Sára.

Kam sa až ženy dokážu dostať

Ako je možné, že sa ženy zahnané do kúta dokážu natoľko ponížiť, aby aj po takomto niečom uvažovali nad tým, že je chyba práve v nich? Že možno len nie sú dostatočne atraktívne a keby sa viac snažili, veci by dopadli určite inak alebo by sa v najlepšom možnom prípade vrátili do starých koľají? „Presne to som si myslela. Nie som dosť sexi, dosť odvážna, dosť sebavedomá. Nie je to Adamova chyba, on len jednoducho hľadá, čo mu chýba a ja mu to nezazlievam. Zmierila som sa s faktom, že už nie som jediná v jeho živote a povedala som si, že urobím všetko pre to, aby sme túto krízu spoločne prekonali,“ hlúpo si navrávala Sára, ktorej vôbec nedošlo, že v Adamovom živote už dávno nehrala žiadnu rolu a on celú situáciu ako krízu vôbec nevidel.

Mohlo by vás zaujímať: Chcete byť vo vzťahu šťastné? Dodržiavajte týchto 5 zásad a verte nám, že aj vaša polovička to ocení

Keď sa oči konečne otvoria

„Až neskôr som si však uvedomila, ako veľmi so sebou nechám zametať, a že svoje oči zatváram pred zjavnými vecami. Vyšla som si na obed s dlhoročnou priateľkou, ktorej sa práve narodila malá dcérka. Už sme nejakú dobu sedeli a kecali o všetkom možnom, keď tu zrazu prikvitol jej manžel, pobozkal ju na líce, vzal jej malú z náručia, povedal jej, aká je dnes nádherná a poprial nám krásne poobedie. Vraj sa o ňu postará, jeho polovička si totiž zaslúži trošku oddychu. Vtedy som si uvedomila, čo som mala dávno pred očami. Žena, ktorá oproti mne sedela, bola ešte strhaná z nedávneho pôrodu, s kilami navyše a unavenou tvárou, no aj tak pre neho bola bohyňou. A čo som bola pre Adama ja? Chuderou, ktorá svoje trápenie a zničené sebavedomie skrýva pod mejkap s vierou v to, že ma snáď opäť začne milovať. Ak nie preto, aká som, možno aspoň takú, akú ma chce mať. Čo vám poviem, moja hlúposť a ponižovanie samej seba nemalo hraníc,“ priznáva.

Prečítajte si: Po rozvode som si myslela, že sa môj život skončil: Až toto mi pomohlo nájsť opäť samú seba

Ktovie, možno Sára potrebovala vidieť veci presne tak, ako sú. Nastaviť si zrkadlo a nedúfať v niečo, čo sa nikdy nestane. Občas nám šok prospeje oveľa viac ako slepá viera v nereálno. Aspoň, čo sa týka vzťahov, nemyslíte?