Čejková o mužoch: Telepatia
Telepatia je vraj výsadou žien. Spolu s intuíciou slúži na samé ušľachtilé veci.
A tiež vtedy, keď zabudneme kúpiť olej a potrebujeme sa nakontaktovať na muža, s ktorým žijeme, veriac, že dokáže čítať myšlienky. Aspoň na diaľku, importovane, keď nie bezprostredne a prirodzene.
A tak vysielame. Nahovárajúc si, že muž sa určite zamyslí nad tým, prečo ho z ničoho nič začal svrbieť nos alebo prečo mu brní čelo. Že je to práve preto, lebo jeho milovaná naňho myslí, keďže včera spomenul, že by si dal zemiakové placky a ona už aj kúpila, očistila a nastrúhala zemiaky, lenže v tom zhone zabudla na olej.
Preto teraz čoraz naliehavejšie telepaticky útočí na muža, aby sa cestou domov zastavil v obchode.
Ono to však akosi nefunguje, čo sa ukáže, len čo sa vo dverách objaví muž. Bez oleja. Žena je naštvaná: načo jej príroda nadelila nefunkčné privilégiá? Alebo že by ich nevedela správne používať?! Muž je zježený: načo včera spomínal zemiakové placky, nabudúce svoje chúťky radšej zatají. Zbytočná hádka.
Potom však príde deň a muž hneď po príchode domov žene natešene oznamuje: Predstav si, myslel som dnes na Ivana, že by sme mohli skočiť na pivo a v tej chvíli mi zazvonil mobil, no nie je to telepatia?
Je, čo iné by to aj mohlo byť. Už len zostáva zistiť, na akej frekvencii takí Ivanovia vysielajú svoje telepatické výzvy.
Text: Dáša Čejková, spisovateľka, pre Pravdu
Foto: Ľuboš Pilc
