Presunúť na hlavný obsah

Aj vy máte doma muža na zabitie? Čo s tým...

Sex a vzťahy

Vo vzťahoch s mužmi sú situácie, pri ktorých nám ženám vrie krv, no aj tak držíme jazyk za zubami.

Pretože keby sme otvorili ústa, vyleteli by z nich také slová, za ktoré by nás iní mohli zažalovať. Mlčíme radšej tiež preto, že do pretečenia pohára chýba ešte zopár kvapiek. Keď však ide o kvapku poslednú, páni by mali utekať, čo im sily stačia. Nie je totiž nič horšie ako ďalší živel s názvom - ženské tornádo.

Kde čert nemôže, tam pošle ženu. Pri partnerskom spolužití s mužmi si niekedy hovoríme, že ani ten čert by to s nimi nevydržal, preto bola táto úloha vložená práve do našich rúk. Istotne nie sme ideálne a ani dokonalé, no tí chlapi sú neraz doslova na zabitie. Ak ste niekedy vyslovili vetu, raz ho určite zavraždím a pevne pri tom v duchu zvierali v rukách veľký, ťažký a tupý predmet (ráta sa aj ostrý a ľahký), tieto riadky sú tu pre vás. Keď už pre nič iné, tak aspoň pre útechu, že v tom rozhodne nie ste sama.

Na všetko sme samy
Keď ty to urobíš lepšie ako ja. Klasická veta mužov, ako sa vyzuť z hocijakej činnosti a venovať sa nerušene tomu, čo ich baví (televízor, počítač, záľuby). Veta nám má zalepiť ústa a poslušne bez reptania a ešte aj s radosťou urobiť to, čo by „konečne“ mohol urobiť raz aj partner. Naša reakcia pred smrtiacim útokom je taká, že s tichým šomraním urobíme všetko len preto, aby sme sa na to nemuseli pozerať a „vytáčať sa“ a mohli si konečne po tej drine vyložiť nohy a oddychovať. 
A tak upratujeme, varíme a lietame po domácnosti ako bosorky na metle a večer zistíme, že môžeme začať odznovu. Zúfalé padáme do postele, kde na nás čakajú roztúžené oči milovaného, ktorý by si po tom krásnom dni plnom relaxu vychutnal krásy nášho tela. A najlepšie tak, že sa o jeho potešenie postaráte vlastnými silami a schopnosťami. V tom okamihu nám preletí hlavou scéna s nožom na ľad z filmu Základný inštinkt a zastaví nás hádam iba vidina studenej, stuchnutej, neupratanej väzenskej cely. To je jeden z najčastejších dôvodov na zabitie.

Stratil som sa v tretej vete
Máme emocionálnu chvíľku a potrebujeme sa vyrozprávať – naozaj iba vyrozprávať. Nechceme počuť riešenia, zlepšováky a múdre poučky. Potrebujeme pohladenie, pochopenie a jeho zatvorené ústa. Lenže opak je pravdou. Chlapi mudrujú a rozdávajú cenné perly v podobe "urob to takto, mala si to riešiť inak". Prípadne nás odbijú a označia za hysterky, ktoré robia len prehnanú paniku. Zronená ženská duša a v jej tesnej blízkosti brúsená váza (najlepšie ten gýčový kus, čo nám pije krv) a vražda je za dverami. Situácia z podobného súdka je aj riešením závažného životného rébusu, na ktorého rozlúsknutie potrebujete vedieť aj jeho stanovisko. On však nemá čas. Prípadne sa vás po pätnástich minútach detailného opisu vášho riešenia opýta: O čom hovoríš? Zamyslel som sa. Aj vtedy máme chuť vyhodiť ho balkónom (pravda, ak nebývame na prízemí).

Aj zajtra je deň
Nie je nič otravnejšie ako kopa povinností, ktoré treba urobiť. Náš miláčik sa v slabej chvíli síce ponúkne, že to urobí,  alebo všetko vyrieši, ale teraz práve nie, pretože ... prípadne zajtra to určite urobí. Lenže chvíľa, kedy to urobí, nenastane. Dôvodom je okamžitý výplach mozgu, ktorý zničí a trvale vygumuje všetky prísľuby, ktoré predtým dal. A výsledok? Sklamané, zúrivé a unavené umývame  zaschnutý riad, ktorý by sme najradšej hodili po ňom okamžite, pretože do zajtra by ste na to zabudli pre zmenu vy.

Kde som to nechal?
Niekedy sa zdá, že muži stále čosi hľadajú? Pritom majú vždy a všetko na rovnakých miestach. Nemáte niekedy pocit, že si bez nás hádam nenájdu ani trenírky? Lenže, pravda je taká, že nájdu. A veľmi rýchlo. S našou pomocou a ochotou naservírovať im to priamo pod nos je to však rozhodne lepšie. Nedochádza im však to, že by sme im najradšej namiesto hľadaného cukru do kávy priniesli otravu na potkany.

Prosím ťa, podaj mi to
Podrž. Daj to sem. Polož to tam. Polohovanie, ktoré sa nekončí. Ku všetkému treba našu ženskú ruku. On síce zavesí nový obraz na stenu, ale my pritom podávame vŕtačku, klince, skrutky a čerstvú sadru (pretože namiesto diery je kráter sopky Etny) a nakoniec ešte umyjeme prach a odpraceme náradie. Naozaj máte pocit, že si ten obraz neviete pripevniť na stenu sama a bez rečí, že to držíte nakrivo, podávate mu to prirýchlo a zavadziate?

Chlapi sú na zabitie. Sú témy a situácie, keď sa zachovajú naozaj kruto a hrubo. Na druhej strane ich však vražedne milujeme a vedia nám vykúzliť úsmev na tvári.  A ak by neboli takíto, čo by sme rozoberali a neustále riešili? Ak by sme totiž nemali chuť niekedy ich zabiť, nevedeli by sme si vychutnať tie dni, keď sú naozaj na "zožratie".

Text: Adriana Mikundová pre Pravda Ženy, archív
Foto: SHUTTERSTOCK