Iskrí to tam, kde nemá? Čo s tým?
Je príjemné ak sa nám niekto páči a je to opätované. Ale pre zadaných ide o veľmi nebezpečnú hru.
Mne sa to nemôže stať
"Si milý, len keby si cudzí bol"
Zo vzťahov sa zvykne nenápadne vytrácať rešpekt, akoby nám to pripadalo zbytočné, ba trápne. A bohužiaľ, aj keď prejavy úcty dostávame, prídu nám po čas fádne, "zabehané". No potrebujeme ich okolo seba cítiť... Tam, kde si ich dvaja neustrážia, zvíťazí tretí. Zlíže smotanu a azda ani nevie ako a za čo.
Ľahko sa podrýva, ťažšie uctieva
Na náklonnosť k partnerovi sa neoplatí byť skúpy. Všetko ostatné ide vo vzťahu za bežných okolností akosi prirodzene samo. Slová, či iné prejavy lásky sú niečo, čo vychádza z duše človeka (malo by), preto majú svoju silu. Namiesto toho často vkladáme do dennej komunikácie uštipačné poznámky, vraciame si slovné údery, prekračujeme hranice slušnosti.
Čert a konkurencia nikdy nespí
Niekedy je to humor, optika na svet, či záujmy, ktoré nás môžu oddialiť od partnera a posunúť bližšie tam, kde to iskrí. (Kde je už veľakrát ťažké vstupovať a snažiť sa odľúbiť milého od konkurencie.) Nepodceňujme vo vzťahoch tieto "drobnosti", dávajme zo seba partnerovi čo najviac, ak je ten pravý, určite to ocení a opätuje.
Text: Monika Schönová pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK