Maxim E. Matkin radí: Ľutujem, že som odmietla kolegu
Láska by sa mala vyznávať až niekedy tesne pred zlatou svadbou, pretože až vtedy viete do hĺbky pomenovať, čo ten človek pre vás znamená..
Ľutujem, že som odmietla kolegu
Sofia
Nikdy ma neprestane fascinovať nevyspytateľnosť toho procesu, počas ktorého sa z niekoho Buďme Len Kamaráti stane Nemôžem Bez Teba Žiť. Nie že by sa mi to v živote nestalo, stalo sa mi to a preto vám úplne rozumiem. Problémom v takom prípade však býva nielen to, či to objekt našej lásky vníma rovnako, ale aj či sa nám to podarí zosynchronizovať, teda či sa stretneme nielen v citoch a v priestore, ale aj v čase. Pýtate sa, či máte kolegovi povedať, že ho milujete. Ja by som to na vašom mieste nerobil. Ak to on vôbec necíti podobne alebo sú jeho city smerom k vám zranené, opatrné, potlačené, nesmelé, zamknuté v najhlbšej pivnici podvedomia (už ste ho raz odmietli, pamätáte sa? To nezostáva bez následkov!), tak to vaše vyznanie môže narobiť viac škody než úžitku. Láska sa vyznáva vtedy, keď viete, že je opätovaná, keď sú tie slová len potvrdením vašich zážitkov, činov, vzájomného poznania. Láska by sa podľa mňa mala vyznávať až niekedy tesne pred zlatou svadbou, pretože až vtedy viete do hĺbky pomenovať, čo ten človek pre vás znamená, ale je mi jasné, že keby bolo po mojom, väčšina ľudí by sa toho „Milujem ťa viac než vlastný život“ nedožila nikdy. Vo vašom prípade teda kolegovi nič neoznamujte, rozhodne nie nič v súvislosti s tým, že nemôžete spať z toho ako urputne na neho myslíte. Buďte však čo najviac v jeho prítomnosti. Neukončujte predčasne vaše stretnutia, pretože to si on zákonite musí vysvetľovať tak, že ho nemôžete vystáť a že je vám odporný, nie že nemôžete v jeho prítomnosti od lásky dýchať. Buďte s ním, komunikujte, pochváľte mu niečo, hocičo, kravatu, tenisky, prácu, povedzte mu, že vám pomohol, poďakujte, konverzujte, usmievajte sa, oblečte si sukňu, voňajte, dívajte sa naňho, smejte sa jeho vtipom, spýtajte sa ho na názor, zmieňte sa medzi rečou o tom, že toho frajera už nemáte, mimovoľne sa ho dotknite, len tak akoby nič. Všetko robte akoby nič. Dajte mu trochu času vo vašej prítomnosti (merajte ten čas dňami a nie minútami či hodinami) a uvidíte. Podľa toho, či prejdete k osobnejším témam, či začne vyhľadávať aj on vás, podľa toho, ako sa bude dívať, správať, čo a ako bude hovoriť, zistíte ako to s ním je. Či je jeho momentálny vzťah len náplasťou alebo je tá sedemnástka pre neho tou pravou. Či jeho city k vám prežili tie dva roky bez úhony alebo uschli ako kvet, ktorý sa nepolieva. Či k vám jedného dňa natiahne ruku a vy sa k nemu budete môcť priblížiť alebo budete naozaj len kolegami a vám nezostane nič iné len tento fakt dôstojne a s noblesou prijať.
Toto je poradňa s ručením obmedzeným. Ak máte problémy a pocit, že by sa vám zišiel môj nezaujatý pohľad, napíšte mi mail s označením PORADŇA na maxim@matkin.sk alebo list na adresu redakcie na meno Maxim E. Matkin. Uveďte, prosím, aj svoj vek a meno, pod ktorým chcete, aby bol váš príbeh zverejnený. Odpovedám len prostredníctvom tejto poradne!
Text: Maxim E. Matkin pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK