Slnečník nad Sevillou

Námestie Plaza De la Encarnación prekryl obrovský drevený oblak, ktorý nemá vo svete páru. Tieni námestie a zároveň sa v ňom skrýva panoramatická pešia trasa s kaviarňou aj archeologické múzeum.

Pri návratoch do Španielska je stále zaujímavé prečítať si Čapkov Výlet do Španěl. Jeho postrehy sú aj napriek ôsmim desiatkam rokov stále aktuálne. Opisy Andalúzie a Sevilly stále vzbudzujú túžbu túlať sa uličkami so zamrežovanými patiami, prechádzať sa po nábreží Guadalquivir a zažívať atmosféru flamenga či cigánskej Triany.

Quien no ha visto Sevilla, no ha visto  moravila. Kto nebol v Seville nevie, čo je zázrak. Tak hovorilo príslovie o hlavnom meste Andalúzie v minulých storočiach a platí to aj dnes. Sevilla má za sebou bohatú históriu, veľa oslnivých úspechov i hlbokých pádov. Mesto sa z nich vždy dokázalo vyhrabať a rozkvitnúť do novej krásy.

Patrilo Feničanom, Kartágincom i Rimanom. Prehnali sa ním Vandali aj Vizigóti. Po dlhé stáročia tu vládli Arabi až do roku 1248, keď mesto dobyl Ferdinand Aragónsky pre kresťanov. Sevilla bola po tisícročia riečnym prístavom na Guadalquivire a v 16. storočí najbohatším mestom Španielska. Tu sa vykladal tovar z nových kolónií a expedoval do Európy. Sláva Sevilly sa po zanesení rieky pieskom na pár storočí stratila, ale s rozvojom industrializácie sa vrátila. Dnes vidíme prekvitať toto prívetivé, usmievavé, vyše sedemstotisícové moderné mesto nielen z bývalého minaretu, teraz katedrálnej veže Giraldy, ale aj z promenády na streche novej dominanty mesta Metropol Parasol, monumentálnych slnečníkov.

Mnohé pamiatky turistov ohúria. Keď sa v zornom poli objaví monumentálna drevená štruktúra vytvárajúcu akýsi „parasol" nad námestím De la Encarnacion, človeku sa až zastaví dych. Architekti z ateliéru Jürgen Mayer H. s inžiniermi od Owe Arupa tu vytvorili rastrový oblak nad mestom, zatieňujúcim rozpálené námestia. Pri prezeraní obrázkov si treba uvedomiť mierku konštrukcie. Základný štvorcový raster drevených lamiel 1,5 krát 1,5 metra preklenuje námestie v rozmere 175 krát 75 metrov vo výške až 28 metrov.

Celková plocha tieniacej konštrukcie 5 000 štvorcových metrov neposkytuje len vzácny tieň. V suteréne je situované archeologické múzeum. Prízemie zaberá pôvodná tržnica, nad ňou sa nachádza reštaurácia a vlastné nové námestie, Plaza Mayor, verejný priestor na všestranné využitie: fiesty, hry, koncerty, šport. V čase našej návštevy tam bežal basketbalový streetball pre deti. Pod strechou sa príjemné sedelo aj pri tridsiatich troch stupňoch a páliacom slnku.

V konštrukcii strechy je zabudovaná panoramatická pešia trasa s kaviarňou a vyhliadkou na strechy starého mesta i na katedrálu. Prekrytím námestia vznikla v Seville nová forma mestského priestoru. Je to nový typologický prvok námestia, ktoré sa rozvíja vertikálne. Vďaka technologickému pokroku sa dnes táto idea dá uskutočniť.

Seville, Španielsku a aj Európe pribudol nový symbol, nová ikona svedčiaca o pokroku civilizácie na začiatku tretieho tisícročia. Určite bude kandidátom na cenu Európskej únie za architektúru.

Text a foto: Ján M. Bahna, architekt, pre magazín Pravdy