V Córdobe gotika vyrastá z mešity

A napriek tomu niekoľko storočí spolunažívali moslimovia s kresťanmi a židmi v mieri. Práve v tejto otvorenej spoločnosti sa rozvinula vyspelá európska civilizácia.

Všeobecne sa traduje, že európska civilizácia vyrastá z antických, kresťanských a židovských koreňov. Menej sa vie o tom, že aj vplyv moslimskej kultúry na Európu bol významný. V oblastiach ako Andalúzia, Balkán, Malta či Sicília tieto kultúry navzájom prerastali. Dodnes tu možno nájsť diela arabských remeselníkov, ktorí po stáročia šperkovali mozaikami kresťanské katedrály a dómy.

Al prezrádza arabský pôvod
Na Pyrenejskom polostrove sa turisti stretnú s mnohými slovami s predponou al, ktorá súvisí s arabskou minulosťou. V slnečnom Portugalsku sa kúpeme na Algarve v meste Albufeira, obdivujeme Almeríu, v Granade Alhambru i Albaicín, v Malage Alcazabu, v Seville Alcazar.

Moslimské Španielsko alebo Al-Andalus bolo niekoľko storočí koncom prvého tisícročia najvyspelejšou krajinou západnej Európy. V Córdobe a Seville mali už vtedy zavedené umelé osvetlenie, kanalizáciu i vodovod. Moslimovia poznali čínske, indické i perzské objavy. Do arabčiny prekladali diela starovekých učencov i antických filozofov, ktoré by inak možno nenávratne zmizli v ohni barbarských nájazdov. Moslimovia a kresťania žili spolu na Pyrenejskom polostrove takmer osem storočí od roku 711, keď pri skale nazývanej Gibraltár pristál Maur Tarik a porazil vizigótskeho kráľa Rodriga. Expanziu moslimov zastavil až Karol Martel ich porážkou v bitke pri Poitou v roku 732.

Španielski králi moslimom páchli
Na začiatku 10. storočia dosiahla krajina Al-Andalus politický a kultúrny vrchol. Córdoba sa stala centrom kalifátu. Na konci 10. storočia mala do milióna obyvateľov. V tom storočí sa postavila „mesquita", v tej dobe najväčšia stavba v Európe. Aj dnes je mešita svojím pôdorysom tretia najväčšia na svete. Jej konštrukcia ťaží z fortieľa staviteľov z Damasku a Jeruzalema.
Córdobskí stavitelia k nim pridali svoj esprit. Na córdobskej univerzite sa rozvíjali významné vedné odbory. S kresťanmi tu vládli dobré vzťahy. Islam naučil moslimov hygiene, preto ich čisté paláce so záhradami, vodovodmi a fontánami boli na vyššej úrovni ako hrady kresťanských vládcov. Je známe, že moslimskí predstavení nechceli podávať ruky špinavým a páchnucim španielskym kráľom.

Významnú úlohu v dejinách Córdoby hrali aj židia. V synagógach si nikde nevytvorili vlastný štýl a prispôsobovali sa regionálnemu trendu. V Córdobe nájdete synagógu vyzdobenú arabeskami. Židia významne podporili kultúrny a hospodársky rast mesta. Pôsobil tu aj významný židovský mysliteľ Maimonides. Židovské peniaze pomohli i Kolumbovi pri financovaní objavov.
Ortodoxná islamská viera kmeňa Almorávidov znamenala obrat vo vzťahu islamu a kresťanstva. Zhoršenie vzťahov priniesla aj inkvizícia. Almorávidov vystriedali Almohádovia z Maroka. V 12. storočí vytvorili moslimovia zo Sevilly čarovné mesto. Kresťania dobyli Córdobu v roku 1212, Sevillu v roku 1244 a Granadu v roku 1492, čím sa skončila vláda moslimov nad Španielskom.

Západ stavia pre emirov
Córdoba si zachovala dodnes dôstojný vstup do mesta cez rímsky most nad riekou Guadalquivir. Na jeho pozadí sa črtá monumentálna hmota mešity, z ktorej v strede vystupuje gotická katedrála. Kresťania na príkaz Ferdinanda akceptovali mešitu so sústavou oblúkov a stĺpov. Do mešity vložili svoju katedrálu, takže pri kresťanskom oltári a interiéroch sa stretávajú moslimské oblúky s gotickým tvaroslovím. V miešaní kultúr je kúzlo krajiny Al-Andalus.

Súčasná architektúra teraz pracuje na objednávkach bohatých moslimov z emirátov. Karta sa obrátila, moslimovia už nie sú remeselníkmi, ale objednávateľmi špičkových stavieb u západných architektov. Aj tu sa miešajú kultúry.

Córdoba pripomína tieto historické paradoxy. Je príjemné zažiť domové patiá plné kvetín a visiacich kvetináčov v rozpálenom meste, kde teploty dosahujú 40 stupňov. V tapas baroch starého mesta sa patrí ochutnať hustú vychladenú paradajkovú polievku „salmorejo" s kockami "jamon serrano". Potom bude zážitok z Córdoby kompletný.

Text a foto: Ján M. Bahna, architekt pre magazín Pravdy