Príbeh: Stačilo by, keby ma mal aspoň trochu rád

Často si priala za muža Rakúšana a s ním dieťa, ktoré otecko naučí po nemecky. Jej dieťa bude mať tú výhodu, že cudzí jazyk bude ovládať odmalička. Najideálnejšie pre ňu by bolo, ak by bývali neďaleko Slovenska, aby mohlo dieťa chodiť do rakúskej školy, zároveň však, aby to ona nemala ďaleko do Bratislavy, kde žije jej mama, sestra a kamarátky.

Ako 31-ročná sa skutočne s takýmto mužom zoznámila. Bol z Viedne, o rok starší od nej. Nezačalo sa to ideálne, ona tomu však stále dávala šancu. Kamarátky ju varovali. "Diana, keby bol Slovák, ani by si si ho nevšimla." Netajila sa tým, že po ňom ide zo zištných dôvodov. "Moje dieťa musí hovoriť od narodenia aj inou, ako slovenskou rečou a na tom trvám."

Thomas nebol podľa jej predstáv, ale pred jeho nedostatkami privierala oči. Ona bola kariéristka a "plnou hypotékou," kým on býval vo Viedni v podnájme, pretože vlastniť byt nepotreboval. Aj auto mal skromnejšie ako ona. Nebol to vysoký a bohatý muž, po ktorom kdesi v kútiku duše túžila.

Ich vzťah prešiel rôznymi krízami. Postupne si uvedomila, že ju vlastne nemiluje, je na nej jednoducho fyzicky závislý. Občas sa jej aj dva mesiace neozval, keď potom, ako veľká voda, dokázal tvrdiť, že ju miluje, len aby za ním opäť pricestovala do Viedne. Paradoxne, prišla, no on mal veľa práce a po tom, ako sa domilovali, trval na tom, že musí odísť. Onedlho si dala záväzok, že s ním neráta, vtedy si k nej opäť našiel cestičku.

Keď sa nevideli rekordných päť mesiacov, pozval ju na predĺžený víkend. Dva týždne jej vypisoval, ako veľmi ju potrebuje a chce, ako bez nej nedokáže žiť, no o tom, kde bol doteraz, sa nezmieňoval. Dala mu poslednú šancu. Samu seba presviedčala o tom, že to vážne neberie a ide sa do Talianska len nadýchať čerstvého vzduchu. Tam si však až bolestne uvedomila, že ich vzťah je len a len o sexe. Zrazu boli spolu strašne veľa času a nevedeli, čo si spolu počať. On sa o ňu postaral, nedopustil, aby bola hladná alebo nevyspatá, našla na ňom počas toho víkendu veľa plusov... No ich vzťah neklapal.

Najsmutnejšie na všetkom jej predsa len prišlo to, že sa nedokáže na rovinu rozprávať. Na všetky jej snahy rozprávať sa o nich dvoch nereagoval. On sa rozprávať nechcel a nevedel. Preto si povedala, že s ním zrejme treba jednať rovnako, ako to robí on. Keď sa po dvoch mesiacoch znova ozval s tým, ako by ju strašne chcel, mlčala. Možno vtedy pochopil, aké je to zmietať sa v neistote, keď zrazu nevie, kde dotyčná osoba je, s kým, čo cíti a či ju tak náhodou už celkom nestratil.

Text: -dz- pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK