Festival v Cannes priláka aj najväčšie hviezdy. Ako ho vidia Slováci?

K jubileu si organizátori sami vybrali gratulanta. A nie hocijakého. Legendárnu Marilyn Monroe. Na festivalovom plagáte sfukuje sviečku na torte a želá podujatiu všetko dobré k 65. narodeninám. Súčasne však niet lepšieho symbolu prepájajúceho dve roviny francúzskeho festivalu - legendu, ktorá je súčasťou filmovej histórie a hviezdu, ktorej padal k nohám celý svet. Rovnako sa aj v Cannes mieša oslava filmu ako takého so zbožšťovaním herečiek a hercov, ktorí sem prichádzajú predstaviť svoje filmy.

"Dnes neustále hovoríme o technológiách, oslavujeme 3D, potom ho zavrhujeme. Riešime obchody, marketing. V Cannes nájdete všetko spomenuté, ale úplne pri koreňoch je festival predovšetkým o filme. O vášnivých tvorcoch z rôznych kútov sveta, ktorí nám ponúknu svoje vízie," povedal v roku 2010 prezident festivalovej poroty - známy režisér Tim Burton.

Napriek tomu, že médiá v posledných rokoch riešia silnú komercionalizáciu festivalu a vyčítajú mu slabú ponuku z hľadiska umelecky ambicióznych titulov, oponovať Burtonovým slovám by bolo zbytočné. Možno sa do hlavnej súťažnej sekcie nedostanú najzaujímavejšie filmy, ale posunúť svoj film k divákom môže každý z autorov, ktorí sa zúčastní na Filmovom trhu - najväčšom trhu kinematografie na svete. Tento rok sa koná na ploche 13-tisíc metrov štvorcových. 

Šanca je tu a teraz
"Na promenáde je postavená celá sústava pavilónov, kde už deviaty rok funguje aj Česko Slovenský pavilón," vysvetľuje Vojtech Kabáth - výkonný riaditeľ Medzinárodného filmového festivalu Bratislava. "Jedna z hlavných funkcií je kultúrna výmena. Jednotlivé filmové inštitúcie sa stretávajú, producenti majú šancu predstaviť svoje filmy. Ak sa slovenský tvorca uchádza o dofinancovanie alebo sa snaží prezentovať svoj film v zahraničí, šanca je práve tu a prostredníctvom trhu v Cannes," tvrdí Kabáth.

"Mnohí si myslia, že mestu vládnu hviezdy, ale skutočne dôležitý je filmový trh. Nakupuje sa, predáva, vymieňajú sa informácie a to dodáva podujatiu obrovskú silu," pridáva sa herečka Petra Polnišová. Intenzitu a schopnosť Cannes vníma veľmi intenzívne. Už druhý rok sprevádza partnera Matthieua Darrasa, bývalého umeleckého riaditeľa IFF Bratislava, na festivale. On i Kabáth tam chodia pracovať. A učiť sa. "Je to obrovské podujatie. Rozmer, čo sa týka nasadenia ľudí, počtu filmov, miest, kde sa premieta - pre mňa je celá akcia veľmi inšpirujúca. Navštevujem miesto pravidelne, aby som sa pozrel, čo urobili filmoví riaditelia a ako sa dá zorganizovať festival," dodáva Kabáth.

Francúzi trpezliví, Francúzi uzavretí...
Mesto začína ožívať už niekoľko týždňov dopredu, ale na plné obrátky sa kolotoč roztáča až v deň slávnostného otvorenia. A vtláča tak pečať každodennému kolobehu. Počas festivalových dní funguje život úplne inak. "Ľudia sú omnoho trpezlivejší, musia čeliť zápcham. Dostať sa z jedného konca mesta na druhý občas trvá aj hodiny. Obrovské množstvo ľudí, fotografov, hercov - život je nekonečný. Od skorého rána až do neskorých nočných hodín," opisuje svoje skúsenosti Vojtech Kabáth.

Mesto je podľa neho partnerské voči festivalu do takej miery, že sa ním samo stáva. Jeho domáci obyvatelia si však dokážu uchovávať zanietene budované stereotypy aj v čase, keď okolo nich blýskajú blesky fotoaparátov a pobrežie sa stáva Babylonom filmového univerza. "Zažil som nádherný kontrast, keď oproti festivalovému palácu, v ktorom sa práve konala nejaká premiéra, hrali starí páni v ľanových oblekoch petang. Tak ako každú sobotu," s úsmevom spomína Kabáth.

Herečka Lucia Siposová, ktorá festival v Cannes absolvovala raz, však pridáva aj inú skúsenosť. "Som človek zvyknutý na rozhovor, komunikáciu. V Amerike aj na Slovensku je bežné, že sa ľudia chcú spoznať, chcú sa niečo o sebe dozvedieť. Francúzov ako keby ste nezaujímali," uvažuje scenáristka a herečka. "Chýbala mi interakcia, no možno išlo len o jednu skúsenosť v danom čase a na danom mieste. Ak ste v Cannes ako pozvaný a máte vytvorený nejaký program, určite zažijete väčšiu srandu," dodáva Siposová, ktorá mesto navštívila súkromne.

Festivalová prirážka
O srdečnosti Francúzov možno viesť polemiky, nespochybniteľné však je, že zohnať lístky na premietanie v Cannes je ťažké ako výstup na Mont Blanc. "Kúpiť si lístok v Cannes bolo neporovnateľne zložitejšie ako napríklad si kúpiť lístok do kina na festivale v Karlových Varoch," konštatuje Siposová. "Všetko dobré je už preč, možnosti zadovážiť si nejaké vstupenky sú komplikované," pokračuje. Súhlasí s ňou aj Petra Černáková, absolventka štúdia umenia a modelingová skautka, ktorá si Cannes užila pred pár rokmi ako "atrakciu" v rámci študentského programu Erasmus. "Každú chvíľu si síce môžete pozrieť premiéru filmu v niektorej z kinosál, má to ale háčik. Musíte byť zaregistrovaný a mať akreditáciu alebo si vstupenky pekne zaplatiť. A vyčkať nekonečný rad, v ktorom státie sa často končí bez úspechu," vysvetľuje.

Špeciálnym poznávacím znamením festivalu sú pritom ceny. Závratné. Nie nadarmo sa v minulosti objavil v médiách reklamný festivalový spot, v ktorom miestny čašník prepisuje cenu nápoja z 2 eur na 20. "Ceny apartmánov a ubytovania idú neskutočne hore. Jedna malá produkčná firma má čo robiť, aby ich zaplatila," prezrádza Petra Polnišová. Aj v takom prípade sa však dá vynájsť. Černáková napríklad odporúča hotely v blízkosti Cannes alebo mesto Nice. "Ak je návštevník autom, určite sa oplatí hľadať ubytovanie v neďalekých dedinkách popri pobreží alebo vo vnútrozemí. Jedlo sa dá nakúpiť v dobrých supermarketoch, kde nájdete aj skvelý čerstvý šalát, ovocnú šťavu takpovediac za pár korún a iné francúzske dobroty," opisuje svoje skúsenosť. Pre pohárik šampanského si môžete prípadne skočiť do stanu slovenskej delegácie.

Na pláži sa núka aj alternatíva k natrieskaným kinosálam a nekonečným radom pred pokladnicami. Každý rok tam postavia veľké pódia a prenosné štúdia francúzskych televízií, ktoré vyrábajú relácie priamo z Cannes. Sú verejné.

"Okolo pódia Ile de France celý deň môžete chytať bronz z neznámymi filmármi alebo malými celebritami, ktoré si užívajú svoju prvú premiéru. Po desiatej večer odštartuje na hlavnom pódiu večerný program. Hrajú rozličné kapely, často také, ktoré nahrali hudbu na soundtrack pre niektorý z filmov vo festivalových kinách. Počúvať hudbu ležiac na plážových sedadlách a cítiť vônu mora je úžasný zážitok," spomína nadšene Černáková.

Keď Hollywood ožíva v priamom prenose
"Získať lístok na film je veľmi náročné, ale keď sa to podarí, môžete sa prejsť po červenom koberci pár minút po hlavných hviezdach. Nepatrím k ľuďom, ktorí by naháňali celebrity, ale stáť na červenom koberci v Cannes je určitý druh príjemnej emócie - eufórie," tvrdí Petra Polnišová. Pridáva aj zážitok z minulého roka. "Odmietla som ísť minulý rok na premiéru film Strom života od Terrenca Malicka. Nebolo mi veľmi dobre, tak som vstupenku posunula ďalej. Povedala som si, nebudem sa tam predsa tlačiť. A potom som si trieskala hlavu, lebo neskôr som zistila, že by sme sedeli na veľmi dobrých miestach kúsok od Brada Pitta," hovorí s úsmevom.

Slávny hollywoodsky herec, ktorý "zhodou náhod" len pár dní pred štartom festivalu podpísal zmluvu s francúzskou značkou Chanel, príde aj tento rok. A spolu s ním desiatky ďalších hviezd. "Cannes je určite aj o celebritách. Hemží sa slávnymi tvárami a niet divu. Pre mnohé z nich je prestíž môcť sa zúčastniť na festivale," konštatuje Polnišová. Veľké filmové spoločnosti si prenajímajú obrovské bilboardy na hoteloch a budovách a propagujú tam svojich hercov. Projekty, ktoré odštartujú na tomto festivale, majú záujem svetovej verejnosti zaručený.

Pozerať na hviezdy zhora
Pre mnohých profesionálov, ktorí navštívia Cannes, je fascinujúce pozorovať, ako dokážu populárne osobnosti prilákať turistov a fanúšikov. "Mnohí ľudia, ktorí striehnu na celebrity a filmové hviezdy, sú schopní čakať aj tri dni. Majú také špeciálne upravené stoličky, teleskopické, aby keď prídu hviezdy typu Brad Pitt a Angelina Jolie, boli čo najvyššie a dobre videli," hovorí slovenská herečka. Nikdy sa k "vyčkávajúcim" nepridala, ale vždy vraj podľa nich vedela, že príde nejaká hviezda. "Keď som šla okolo a niektorí už sedeli na vysunutých rebríkoch aj meter a pol nad zemou, vedela som, že má prísť niekto slávny," vtipkuje.

Na pobreží je zase možné na vzdialenosť pár desiatok metrov pozorovať luxusné lode s ich bohatými obyvateľmi, ktorým robia spoločnosť pôvabné modelky. "Osobne som minulý rok zažil príjazd jachty nejakého ruského boháča, celá bola natretá zlatou farbou. To, čo ľudia poznajú z filmov alebo si radi pozerajú na stránkach bulváru, v Cannes nájdu. Ak niekto chce vidieť glamour, luxusné autá, jachty, mal by zamieriť na Francúzsku riviéru," myslí si Vojtech Kabáth.

"Mám dojem, že Francúzsko sa veľmi nevyvíja posledných tridsať rokov, ale sláva zlatých filmových časov ešte v Cannes prežíva. Ľudia túžia byť v prostredí, ktoré je krásne, grandiózne. Cannes také je. Celebrity prídu práve kvôli atmosfére a histórii podujatia a oni zase prilákajú ľudí. Je to obojstranne výhodný obchod," dopĺňa Lucia Siposová.

Zažiť a "dýchať" oboje v meste, ktoré každoročne víta desaťtisíce turistov, tisíce filmárov a stovky hviezd z celého sveta, je asi najlepšie osobne. Ale pokiaľ by vám náhodou v práci nedali voľno alebo tento rok už máte iný program, môžete ho sledovať najbližích jedenásť dní s webovým portálom Pravda.sk. Budeme vám prinášať zaujímavosti z oblastia kultúry, filmového umenia, ale aj šoubiznisu a hviezdnych večierkov.

História festivale v Cannes v skratke:
Prvýkrát sa Francúzsky filmový festival uskutočnil v roku 1939. Zrušili ho však už po prvom premietaní, pretože Nemci obsadili Poľsko a vypukla druhá svetová vojna. Podujatie, už pod názvom Medzinárodný filmový festival v Cannes, sa znovu uskutočnilo v roku 1947 a odvtedy sa tiahne jeho dlhoročná história. Hlavné ocenenie, prestížna Zlata palma, sa udeľuje od roku 1955, o štyri roky neskôr sa prvýkrát na Francúzskej riviére uskutočnil aj Marché du Film (Filmový trh), ktorý položil základy svetového centra obchodu pre veľké filmové štúdiá aj malé nezávislé produkčné firmy prichádzajúce s filmami menšinových žánrov či z malých krajín.

Text: Zdeno Gáfrik pre Pravda magazín
Foto: SITA/AP Photo