Ján Lacika, autor bedekrov o Slovensku: Cudzincom by som ukazoval Spiš

Na prvom mieste boli, samozrejme, Tatry - tie sú neodškriepiteľné. Ďalším divom je pre mňa Zamagurie, Pieniny. To je rodisko mojej mamy, ktoré milujem. Nasledujú Štiavnické vrchy. Tieto hory toho veľmi veľa ponúkajú - kultúru, pamiatky, bane, jazerá, všetko možné. Posudzujem krajinu vždy aj s tým, ako sa v nej prejavuje človek. V Štiavnickom pohorí je veľa ľudských a historických stôp, na Zamagurí je ich menej, ale to zasa vytvára zvláštnu atmosféru, iný obraz súžitia človeka prírody. Tam sa napríklad nepodarila ani kolektivizácia, zostali úzke políčka, čo je vlastne obraz harmónie. Viem vnímať aj pôvab nížiny, ale radšej mám hory. Aj v Bratislave bývam v jej hornatej časti - v Dúbravke. Inak, aj Bratislavu považujem za jeden z divov Slovenska. Nie som rodák, žijem tu od dvoch rokov, ale považujem ju za veľmi krásne a zaujímavé mesto. Páči sa mi aj Hrušov (býva tam folklórny festival - netradične o tradičnom) a Ždiar. Keby som mal niekoho z cudziny na prvý raz očariť Slovenskom, privediem ho na Spiš a ukážem mu hrad a jeho okolie.

Text: -hd- pre magazín Pravdy
Foto: archív Jána Laciku