Upírske zuby na pláži - hororové zážitky z dovolenky

Na pobytových dovolenkách sme výraznejšie nepríjemnosti, našťastie, nezažili, pretože si vždy prísne vyberáme aj podľa recenzií na internete. Ako batôžkari sme s manželom na potulkách svetom zažili viacero situácií, keď nám nebolo všetko jedno. Dnes sa na tom smejeme.

V Maroku na púšti sme prespávali v stane. V noci som bola smädná, a tak som zažala baterku, že sa idem napiť. Priamo nado mnou obrovský biely kostnatý pavúk, niečo ako krab, veľkosti ľudskej ruky! Zvreskla som, a tak ako som bola - iba v nohavičkách - vyletela som von. Potvoru sa podarilo vyhodiť s pomocou handry von a utiekla niekam do tmy.

Ráno, keď sme skladali stan, mali sme pod ním škorpióna. Rozzúrený behal od jedného človeka k druhému, poskakovali sme ako írski tanečníci, kým sa ho komusi podarilo zašliapnuť. Jedného kamaráta na tej púšti škorpión aj uhryzol, vliezol mu v noci do topánky, ktorú si ráno pred obúvaním neskontroloval. Chyba! Nevedeli sme, čo robiť, a tak sa išiel opýtať do najbližšej dediny, aby mu poradili domáci. Požiadal nás, aby sme mu postrážili ryžu, ktorú si práve varil na prenosnom variči.

"Už ju aj tak nebudeš jesť," smiali sme sa, ale jedno nám veru všetko nebolo. Našťastie, bol to len malý škorpión a domorodci mu odporučili vypáliť si okraje rany horiacou cigaretou. To tiež nebola ktovieaká terapia. Nemal nijaké zdravotné problémy, len ho noha trochu pobolievala. Mimochodom, na tej púšti, kde prší asi raz za rok, sme zažili takú "hrmavicu", že v stane sme mali vody po členky. Možno aj preto boli tie "milé zvieratká" také zmätené a schovávali sa, kde sa dalo. Takže môžem povedať, že ja som na púšti v Maroku zmokla do nitky. Počasie vám na dovolenke nikto negarantuje!

V Indii nás šofér tuk-tuku vyložil asi štyri kilometre od nášho hotela. Nepáčilo sa mu, že sme trvali na svojom výbere podľa knižného cestovného sprievodcu a nechceli sme ísť tam, kde mal on dohodnutú províziu. Šliapali sme vo vyše štyridsaťstupňovej horúčave s batohmi na chrbtoch po úzkych uličkách mesta Váranasí, vyhýbali sme sa kravám, psom a minimálne tuctu ďalších otravných chlapíkov, ktorí nás silou-mocou chceli "odprevadiť".

Neskôr sme zažili potýčku so spaľovačom mŕtvol na najznámejšom pohrebnom gháte Manikarnika, ktorý si pýtal od manžela peniaze za to, že sme sa na niekoľko sekúnd zastavili a bez slova sa pozerali na pohrebný obrad. Muž bol veľmi agresívny a zachránil nás vtedy Šankar, chlapík, ktorý vozil turistov loďkou po rieke Gange. O dva roky na to sa manžel ocitol vo Váranasí zas a snažil sa Šankara nájsť, ale vraj zomrel, zrazil ho vlak. Nech je mu zem ľahká, veľmi nám vtedy pomohol.

Ani pláže napríklad na Srí Lanke nemusia byť takým rajom, ako by si možno niekto predstavoval. Stačí si privstať a stanete sa svedkami toho, ako tam všetci obyvatelia rybárskej dediny vykonávajú toaletu. Všeobjímajúce more to všetko spláchne a o dve-tri hodinky sa tam prídu slniť a kúpať dobre vyspinkaní turisti. Ak by sa však každé ráno neupratovali pláže v mnohých iných, chronicky navštevovaných letoviskách, našlo by sa tam tiež určite všeličo. Manželovým najzaujímavejším nálezom sú upírske zuby na Korytnačej pláži v Malajzii.

Text: Bianka Stuppacherová pre Pravda magazín
Foto: SHUTTERSTOCK