Ach, Provensalsko!

Zmestí sa doň hviezdne Cannes či St. Tropez plné boháčov a celebrít, úžasné exotické záhrady, mesto parfumov Grasse aj ospalé stredoveké mestečká a dediny na kopcoch či strohé opátstvo uprostred levanduľových polí.

Či už ste milovníkmi umenia, dobrého jedla, alebo romantickej krajiny, čaru Provensalska sa nedá nepodľahnúť. Platí to vraj už od čias Rimanov, ktorí oblasti dali meno (Provincia Romana bola významnou provinciou Rímskej ríše).

Môžete ísť po stopách van Gogha, Matissa, Chagalla či Picassa. Napríklad do stredovekého mestečka Vence, ktoré vraj trubadúr v dvanástom storočí nazval "sladkým hniezdom" a Nostradamus o štyri storočia neskôr zasa "záhradou a zázrakom Provensalska". Farebné domy so svetlomodrými či zelenými okenicami vyzerajú ako z rozprávky, ulice sa topia v zeleni a osviežujú ich fontány.

Fanúšikovia Henriho Matissa však jazdia ešte o kilometer ďalej severne – pozrieť sa na slávnu kaplnku Chapelle de Rosaire, ktorej Matisse venoval štyri roky života a sám ju považoval za svoje najväčšie dielo. Ak sa tu nešťastnou náhodou ocitnete v pondelok, keď je kaplnka zatvorená, neďaleké a hádam ešte krajšie mestečko St.-Paul-de-Vence láka na najlepšie múzeum 20. storočia v celom Provensalsku. Fondation Maeght, nadácia obchodníkov s umeleckými dielami, sústreďuje maľby, grafiky a sochy od Picassa, Matissa, Légera, Chagalla, Giacomettiho, Kandinského a mnohých ďalších. Vystavené diela sa stále striedajú, a tak návštevník nikdy netuší, čo vlastne uvidí, no vždy to stojí za to. A keď náhodou inštalujú novú výstavu, v kase sa na vás usmejú a povedia: dnes máme špeciálnu zľavu päť eur. To, že uvidíte len tretinu priestorov, pochopíte až vnútri. Ale očarení záhradou so sochami a labyrintom Joana Miróa na to rýchlo zabudnete...

Gurmánov nadchne, že aj v tých naoko najzapadnutejších dedinkách sa skrývajú michelinovské reštaurácie. O rajčinovej polievke s jablkovým sorbetom (áno, naozaj uprostred nej plával kopček zmrzliny) ako predohre päťchodového menu doplneného tromi nečakanými medzichodmi budete snívať ešte doma. A ticho závidieť, ako rafinovaní Francúzi dokážu dostať chute a vône Provensalska aj do desiatok svojich dezertov. Levanduľu a tymian objavíte v créme brulée a v džemoch, špecialitou z mesta Aix-en-Provence je calisson – mandľový koláčik s cukrovou polevou, v trochu snobskom St. Tropez si možno pochutiť na krémovej tarte Tropézienne, v Carpentras majú berlingots – tvrdé karamelky s príchuťou mäty a citrónu... Prečo má v Provensalsku každé mesto vlastný dezert a v slovenských reštauráciách sa dá vybrať akurát medzi tiramisu a palacinkami, v lepšom prípade budú možno šúľance?

Na levanduľu človek v Provensalsku narazí v rôznych podobách, najčastejšie v suvenírových obchodoch či parfumérskych múzeách vo voňavom meste Grasse. Apropo, tunajšie Medzinárodné múzeum parfumu zaujme nielen históriou voňaviek. Návštevníci tu môžu privoňať k tisícom vôní, od levandule a ambry až po kokaín, marihuanu a halucinogénne šampiňóny, ako hlása nápis. A návštevníci všetkých národností neváhajú a privoniavajú odušu. Neodradí ich ani zistenie, že napríklad cassis – čierne ríbezle – páchne ako mačací moč.

Ale inak Provensalsko vonia - najviac levanduľou. Tá rastie nielen na kruhových objazdoch a nádherných poliach pri meste Valensole, pestujú ju aj mlčanliví mnísi cisterciáni v opátstve Sénanque pri nádhernom meste Gordes a objavíte ju aj v akomsi skanzene fascinujúcich kamenných obydlí bories. Provensalci domčeky z kameňa bez použitia malty stavali od nepamäti a dodnes ich možno nájsť osamelo stojace ako tajomné iglu uprostred polí. Slúžia ako núdzový prístrešok pre ľudí či zvieratá. Nuž kráľovstvo protikladov ponúka všetko - od iglu až po pápežský palác v Avignone.

Text a foto: Katarína Sedláková pre magazín Pravdy