Strekov vyhlásil slobodnú vinársku republiku

Malé Karpaty verzus južné Slovensko, dvaja slovenskí vinárski rivali, na rozdiel od Francúzov ústretovo spolupracujúci. V tomto vzťahu vždy hrali prím malokarpatskí vinári. Teraz nastáva to, čo muselo logicky prísť: Strekov a okolité juhoslovenské vinárske obce sa chcú vymedziť ako slobodná vinárska republika. "Chceme sa etablovať ako vinári a nielen dodávatelia hrozna," velí do útoku Strekovčan Tomáš Kasnyik.

Tomáš Kasnyik je sebavedomý mladý Strekovčan. Energický blonďavý muž s ostro rezanou tvárou sformuloval to, čo už dávno cítili stovky drobných vinohradníkov obrábajúcich strekovskú Viničnú horu. Majú na viac len ako na výrobu stolového a muštového hrozna. Majú na to, aby sami vyrobili vynikajúce vína, ktoré z ich hrozna ako jednu z perál svojej skvelej produkcie ponúkajú malokarpatskí vinári.

Kasnyik povzbudil sebavedomie Strekova a vlastne celého regiónu dobovo najúčinnejším prostriedkom. Pred piatimi rokmi začal s Ondrejom Korpásom, šľachtiteľom viniča, presahujúcim svojím významom hranice Slovenska, organizovať Strekovský festival vína. A pripravil ich so štábom obetavých Strekovčanov už päť.

Kasnyik zahral výbornou kartou – príťažlivým menom festivalu sa stal Ondrej Korpás, prirodzená vinohradnícka a vinárska autorita, kvôli ktorej kedysi do Strekova prichádzali exkurzie náruživých vinohradníkov z celého Československa, aby tu objavovali nové slovenské odrody.

Kasnyik posunul meno Strekova o krok ďalej - festivalom dostal Strekov bližšie k ľuďom, mladým predovšetkým. Festival premenil na sviatok vína, dobrého jedla a hudby. A na tento skvelý mix zážitkov začali prúdiť do Strekova tisícky milovníkov vína z celého Slovenska. Nenútene, tak ako je to príznačné pre Malokarpatskú vínnu cestu, sa začali zoznamovať s miestnymi vinohradníkmi a vinármi.

Víno učí vlastivedu
Slovensko je malá krajina, ale sami našinci ju ešte stále dobre nepoznajú. Dobré víno učí vlastne zemepisu, botanike, geológii, klimatológii a národopisu tou najprijateľnejšou cestou.
Kto prichádza do Strekova zo západu od Bratislavy, musí prejsť cez Nové Zámky a v Bajči odbočiť na Štúrovo. Tu si náhle návštevník uvedomí, ako sa krajina pozdĺž širokej asfaltovej cesty nenápadne mení.

Rovina v lete voňajúca obilím, dozrievajúcimi marhuľami, broskyňami a slivkami sa čím bližšie k Štúrovu vlní a zľava na obzore sa objavia svahy Pohronskej pahorkatiny. Zelenejú sa vinohradmi.

Francúzi do posledného kamienka a zrnka pôdy preskúmali pôdu v Bordeaux, Burgundsku aj Champagni, aby prišli na to, prečo sa tam rodia výborné vína. Aj slovenskí vedci presnorili celé Slovensko a nazhromaždili pozoruhodné informácie o okolí Strekova. No pokým krajinu neovanul závan dobrého vína, okrem odborníkov nikomu nenapadlo hľadať súvislosti.

A miestni žili z praktického poznania predkov. Tí objavili prirodzenú schopnosť krajiny rodiť dobré víno, zveľaďovali ju, ale väčšina z nich sa nad darom prírody príliš nezamýšľala. 

Najlepšia kombinácia - lekár a vinár
Niekedy však veci významne vpred posunú prišelci. Niekde ich volajú naplaveniny. Práve ľudia zvonka prinášajú nový pohľad na kraj a jeho možnosti. Patrí k ním nielen šľachtiteľ Ondrej Korpás, rodák z Veľkých Loviec, ale aj Marián Karvaj, novozámocký lekár kardiológ a k tomu vinár. Strekovská vinica tohto doktora srdciara bola na odporúčanie šľachtiteľky Doroty Pospíšilovej zaradená do fondu najvzácnejších stredoeurópskych vinohradov.

Nie je to náhoda. V pedantne obrobenom rodinnom vinohrade kardiológa Mariána Karvaja rastú všetky svetové odrody viniča ako Rizling rýnsky, Sauvignon blanc, Chardonnay, Pinot blanc či skvelí producenti červených vín Cabernet Sauvignon, Merlot, Cabernet franc a Alibernet. K tomu slovenská klasika Rizling vlašský, Veltlínske zelené a Müller Thurgau so Svätovavrineckým.
Ale najväčšou raritou sú slovenské novošľachtence. Už verejnosti dobre známy Devín a Dunaj má veľa vinohradníkov, ale len zopár z tých najväčších zapálencov pestuje ako Karvaj aj ostatné Pospíšilovej "modré rieky" Hron, Nitriu, Váh, Rudavu či z bielych Noriu, Miliu alebo Korpásov ešte málo známy Rizling korenistý či Slovakiu.

Kto prišiel na ostatný júlový, už piaty Strekovský vínny festival, nemohol obísť Karvajov vinohradnícky domček. Ponúkli ho Nitriou a v mäkkom červenom víne sa objavil hlboký kabernetový tón. Ako keby z pohára prehovoril Francúz z Bordeaux.

Nitriu návštevníci porovnávali s ďalšími červenými sortami – slovenskými novošľachtencami aj svetovými. Taká exkluzívna ochutnávka sa dá málokde zažiť – odrazu možno degustovať vína domáce a svetové z jedného ročníka z jednej vinice. K ojedinelej degustácii príde ojedinelý sprievodný komentár - robí ho lekár a vinár v jednej osobe Marián Karvaj.

Hneď sa v ňom ozve doktor. "Ľudia, ktorí pravidelne v menších množstvách pijú víno, majú lepší, kvalitnejší život," tvrdí lekár špecialista na ľudské srdcia. Pripomína, že zdraviu prospešné látky vo víne do istej miery chránia organizmus pred srdcovo-cievnymi či nádorovými chorobami.

"Dva poháriky červeného vína denne sú najlepšou prevenciou proti Alzheimerovej chorobe," propaguje Karvaj víno odvolávajúc sa na prastarú skúsenosť ľudstva.

"Starovekí Gréci nevedeli vôbec nič o tom, čo vieme dnes o víne my. Nepoznali účinné a zdraviu prospešné látky ako reveratrol ani kvercetín, a predsa s pozoruhodnou istotou prišli k poznaniu, že víno je mliekom starcov," všíma si kardiológ Marián Karvaj a dodáva, že nie je náhoda, ak antickí vinári prirovnali víno k mlieku.

Mlieko, to vieme všetci, je požívatina, ktorá udržuje človeka pri živote hneď po narodení. Bez mlieka by dieťa zomrelo. Ak Gréci pomenovali víno mliekom starcov, tak preto, že vybadali jeho priaznivé účinky na svoj život.

"Striedmym pitím vína sa stáva život zdravší, veselší, múdrejší, lebo víno podporuje nielen telo, ale rozvíja aj diskusiu, myslenie," nezabudne podotknúť Marián Karvaj.

Vo vinohrade sa vypína mobil
Karvaja priviedli na vinársky chodníček jeho starí rodičia. Obaja mali vinohrady a vnuk v nich chtiac-nechtiac musel robiť. Vinič sa vtedy pestoval nie na drôtenke, ale vyväzoval sa k agátovým kolíkom. Ešte aj po rokoch si Karvaj spomína, ako mu sprvu bola práca vo vinohrade odporná.

Ale keď sa mu narodili deti, zatúžil po vlastnej vinici. Ako novozámockému lekárovi sa mu doniesli do uší správy o Ondrejovi Korpásovi. Už mal vinohrad, ibaže na Podhájskej. Zatúžil po nových odrodách a vybral sa do Strekova. Keď uvidel Viničnú horu posiatu vinohradmi, prepadol jej čaru. "Tu založím rodinné vinárstvo," preletelo mysľou Karvajovi. A zámer sa stal skutkom.

Dnes v rodičovskej vinici robia obe Karvajove deti - syn Marek aj dcéra Lucia. Po synovi dostalo vinárstvo meno Chateau Marco, po dcére je pomenované cuvée Lucy. Nemajú fajnové ručičky a zamilovali si vinicu práve tak ako otec.

"Pracujem v banke," vraví Marek. "Keď prídem do vinohradu, vypínam automaticky mobilný telefón, nechcem vnímať nič len ticho, vôňu a majestát prírody, ktorý obklopí každého, kto vojde do strekovských vinohradov," hovorí mladý Karvaj. Vinohrad, prácu v ňom a dúšok vína, ktorým spláchne smäd, považuje za najlepší spôsob, ako sa vymaniť zo stresu, ktorý prináša moderný rušný život.

Sebavedomí mladíci
Kúsok od karvajovských vinohradov sa nachádza vinica rodiny Bertovcov, potomkov repatriantov. Bertovci prišli do Strekova v roku 1948 z Kissnány spod vínorodej Matry v rámci výmeny obyvateľstva medzi Slovenskom a Maďarskom. Boli a sú to zruční vinohradníci, ktorí kujú veľké plány.

Otec Tibor Berta poslal synov Matúša a Lukáša najprv do Modry na najstaršiu slovenskú vinársku školu a z nej obaja synovia zamierili na nitriansku poľnohospodársku univerzitu. Starší Lukáš je štvrták, mladší Matúš je tretiak.

Lukáš prekypuje sebavedomím. Otec plní sebe aj synom životný sen: začínajú budovať modernú pivnicu s kapacitou 60-tisíc litrov. Je to hodená rukavica všetkým strekovským vinárom, aj doteraz najznámejšej spoločnosti Strekov 1075, ktorá produkuje skvelé terroirové vína a predáva ich už vo všetkých známejších slovenských vínotékach.

Na festivale ponúkajú Bertovci víno ako všetci ostatní Strekovčania z terasy svojho malého vinárskeho domčeka. Hneď za ním sa vinie vinica. Je starostlivo obrobená. Týždeň pred festivalom brali všetci Strekovčania motyky do rúk a okopávali akoby opreteky. Nie opreteky - o vinohradnícku česť. Festival je vlastne výstava a dedina ju zobrala ako životnú výzvu.

Vo vinici sa pije víno dobre. Človek ho pije tam, kde sa narodilo. Hneď vidí, aký je vinohradník gazda. Dolu pod bertovským vinárskym domčekom sa varí v kotli pikantný guláš. Po víne rýchlo ľudia vyhladnú, a tak porcia horúceho guláša dobre padne.

Lukáš Berta sa pochváli vlašákom. Muškátom moravským aj barikovým svätovavrineckým. Bertovci z neho majú aj ružové a mladý vinár nezabudne pripomenúť, že hrozno na "roséčko" obrali skôr a na červené víno nechali "vavrinca" dobre vyzrieť na pni.

Bystrý chlapec, nedopúšťa sa chyby lenivých vinohradníkov, ktorí hrozno na ružové aj červené víno oberú spolu a potom sa čudujú, že ružové vína nemajú esprit.

"Chceme robiť vína, ktoré nepotrebujú žiadne veľké sprievodné slovo, víno sa musí páči samo," zadefinuje stratégiu bertovského vinárstva Lukáš. Za svoj vzor považuje slovenskú vinársku hviezdu Vladimíra Mrvu. On udal smer modernému vínu, ktorým by sa chcel uberať aj mladý Berta.

Len čo skončí školu, chce sa Lukáš vybrať do sveta. Ako stredoškolák bol na skusoch v americkej Pensylvánii, teraz by chcel okúsiť Nový Zéland. Má to dobre premyslené – u protinožcov dozrieva hrozno vo chvíli, keď sa ešte len vinič na Slovensku prebúdza zo zimného spánku.

"Som ochotný robiť všetko, čo budú chcieť. Hoci aj umývať debničky, veď aj to je dôležité, a ešte ako, lebo dobré víno sa začína z čistých nádob," povie mladý muž, ktorý chce na Novom Zélande objaviť tajomstvo tamojších sauvignonov. Medzitým veselo nalieva a pochváli sa Muškátom moravským – sladko vonia, sladko chutí, v litri vína je predsa 20 gramov zvyškového cukru. Veselý mladík, v stánku má plno. Ústa sa mu nezastavia. A prečo aj, keď víno má rado reč.

Vinohrad – ateliér umelca Korpása
V Strekove však nevystavovali len domáci, ale aj hosťujúci vinári. Najčastejšie malokarpatskí. Akoby splácali dlh za hrozno, ktoré v jeseni nakupujú na výrobu prvotriednych vín. Jeden z nich má v Strekove čestné miesto - Skaličan Alojz Masaryk. Výrečný skalický vinár sa netajil, že to bol on, kto pred takmer 30 rokmi objavil Strekov pre ostatných vinárov zo západného Slovenska ako výnimočnú studnicu mimoriadne kvalitného hrozna.

"Hrozno zo Strekova od Ondreja Korpása, ktorý ho tu poctivo vyše 40 rokov pestuje, je, samozrejme, základ, ale pýta si aj skúsenú vinársku ruku," vraví Masaryk. Naznačuje, že strekovskí vinári majú pred sebou dlhú cestu za dobrým vínom. Do roka možno vybudovať pivnicu s najmodernejšou technológiou, ale vyčariť z hrozna nápoj nie je také jednoduché.

Lenže, kto by bol povedal ešte v polovici deväťdesiatych rokov, že na Slovensku sa objavia takí umelci vína ako Vladimír Mrva, Roman Janoušek, Ladislav Šebo? Tento trojlístok je spod Malých Karpát, ale skutočné hviezdy majú južania aj medzi sebou. Stačí uviesť veľmajstra rizlingov Miroslava Petrecha z Mužle, ktorého si vôbec ako prvého Slováka všimol Američan Robert Parker. Ak niekoho pochváli tento neľútostný kritik a obdivovateľ francúzskych vín, je to pocta krajine a regiónu, z ktorého víno pochádza.

Najväčším strekovským pokladom je celkom určite Ondrej Korpás. Práve on trpezlivou šľachtiteľskou prácou pritiahol pozornosť vinárov k Strekovu. Tento muž s výzorom umelca na prvý pohľad akoby ani nepatril do vinohradu, ale skôr do ateliéru. Ak však za ateliér považujeme tristohektárovú Viničnú horu, Korpás jej vládcom. Nie samozvaným, viničom povolaný a vyvolený.
Korpás je homo vinum universum. Ak jeho obdivovateľ lekár Marián Karvaj má vo vinohrade bohatý sortiment slovenských a svetových odrôd, Korpás vybudoval ojedinelú ampelografickú zbierku odrôd viniča, ktorú so svojím synom, tiež Ondrejom, neustále buduje a obohacuje o takmer zaniknuté odrody a, samozrejme, o nové šľachtence.

Korpás nerád hovorí o sebe. Aj naposledy upriamil pozornosť na Tomása Kasnyika. A zrejme mnohých prekvapil, keď im odporučil, aby v jeho rodinnom vinárstve ochutnali Rizling vlašský, odrodu, ktorá je v strekovských vinohradoch doma a prekvapuje ľahučkou nevtieravou aromatikou a bohatými kyselinami. "Kasnyik je nielen skvelý organizátor, ale za posledné roky urobil spomedzi Strekovčanov najväčšie vinárske pokroky," povie na jeho adresu Korpás.

Pravdaže aj sám sa má čím pochváliť. V Korpásovej rúbanskej pivnici, ktorá je ukrytá za obzorom strekovského Viničného vrchu, sa nachádzajú unikátne vzorky Dunaja, Devína. Vína s botritídou, ktoré sú výsadou osobitých mikroklimatických podmienok, sa rodia najmä v Tokaji. Keď Korpásove moky ochutnal pred časom maďarský profesor vína Károly Bakonyi, nestačil sa čudovať. Našiel územie a človeka tvorcu luxusného a vzácneho vína, ktoré mu vyrazilo dych.

Strekov má veľkú budúcnosť, v istom ohľade istejšiu a bezpečnejšiu ako Malokarpatská vinohradnícka oblasť, kde developeri premieňajú aj najkrajšie vinohrady na stavebné pozemky. Šťastím a prekliatím Malých Karpát je blízkosť bohatej Bratislavy, ktorá má dosť peňazí na kvalitné a drahé vína, ale aj dosť peňazí na to, aby ich hrdúsila výstavbou víl. Strekov však na svoj rast potrebuje súpera - zdravého s produkčnými vinohradmi. Aby ľudia mohli chodiť do malokarpatských pivníc aj do strekovských hajlochov a porovnávať obe vinárske školy.

Text a foto: Jozef Sedlák pre magazín Pravdy