Sexuálny pôst. Áno, či nie?

So zatiaľ mojim posledným partnerom som sa rozišla zhruba pred ôsmimi mesiacmi a odvtedy som inú známosť nemala. Teda, až na jeden nezáväzný sex po náhodnom stretnutí so spolužiakom z výšky. Michal sa mi po spoločne strávenej noci viac neozval a ja som nadobudla dojem, že tým chlapom vlastne o nič iné ako o sex ani nejde. A tak som zahájila vnútorný protest.

Povedala som si, že sexuálna túžba je len pud, ktorý dokážem samozrejme ovládnuť a keďže milovanie z lásky je pre mňa neporovnateľne vzrušujúcejšie ako „obyčajný“ sex, počkám si na chlapa, ktorý ma bude mať skutočne rád. Znie to ako klišé? A nech. Mienila som to naozaj dodržať.

Dokážem si zamestnať hlavu

Mám skvelú, i keď časovo náročnú prácu, čo mi ale vonkoncom neprekáža. Vo voľnom čase chodím na Zumbu a s priateľkami von, len si tak poklábosiť. Dni mi utekajú veľmi rýchlo, ani chvíľku sa nenudím a dokonca mám neraz pocit, že by som potenciálny vzťah ani nemala kam vtesnať. V tomto režime som fungovala zhruba tri mesiace. Ak mám byť úprimná, bola som psychicky vyrovnaná, spokojná a šťastná. Všetko má však svoje ALE.

Zhruba po tých troch mesiacoch som sa pristihla, že pomerne často myslím na sex. Počas práce mi myšlienky jednoducho zabehli kdesi do spálne a ja som musela priznať, že mi fyzický kontakt s mužom chýba.  No keďže v mojom okolí sa nevyskytol - nazvem to, vhodný adept, a na milencov som ešte nebola dostatočne emočne vyprahnutá, nechala som si zájsť chuť. Po ďalších troch mesiacoch som na sex myslela čoraz intenzívnejšie. K tomu sa pridružila i podráždenosť a náladovosť. Nechcela som pripustiť, že by to mohlo byť z nedostatku sexu a tak som sa aspoň navonok tvárila, že mám všetko výborne pod kontrolou. Zjavne som nemala.

Asi to tak malo byť

Raz v piatok som bola pozvaná na narodeninovú oslavu mojej skvelej kamarátky a dámskej jazdy som sa nevedela dočkať. Veď si ani nepamätám, kedy som sa naposledy „utrhla z reťaze“ a bola sa zabávať do neskorých ranných hodín bez neodkladných pracovných povinností nasledujúci deň. Ako to už raz tak býva, naša párty sa riadne zvrtla a stali sme stredobodom pozornosti celého podniku. Konkrétne ja tou JEHO.

Milan sa mi páčil, dali sme si spolu pohárik dobrého vínka, tancovali, flirtovali a bolo vidno, že to medzi nami iskrí. Potužená alkoholom som preto neodmietla, keď ma po záverečnej v podniku pozval ešte k sebe. Tušila som, čo bude nasledovať, no v daný moment mi prišli moje predošlé vnútorné sľuby scestné. A nebolo to len kvôli alkoholu.

Neodolala som

A tak sa aj stalo. Nechcem písať nič o tom, ako som ľutovala sex s celkom neznámym mužom a ani to, že som sklamala samú seba, pretože sa mi nepodarilo dodržať sľub. Nič z toho sa ku podivu nestalo. Došla som totiž na jednu vec. Odopierať si niečo, čo je človeku prirodzené, nemôže skončiť inak ako fiaskom. A to sa týka najmä sexu. Sex dokáže byť absolútne magický, pokiaľ k nemu aj tak pristupujeme. Zážitok tejto noci nabil celú moju podstatu, každý milimeter tela, vrátil mi pocit pohody, kľudu, vyrovnanosti. Bola som opäť sebavedomá, plná túžby a po pocite prázdnoty, ktorá sa vo mne za tie dlhé mesiace prehlbovala, zrazu niet stopy. A čo tým chcem vlastne povedať? Áno, sex naozaj potrebujeme. A dovolím si tvrdiť, že v akejkoľvek forme.

Čitateľka Klára