6 vecí, ktorými nás muži privádzajú do šialenstva a (ne)zmeníme ich!

Stravovanie na úrovni Homo Erectus

Klaudia (36): „Muži sú veľkí gurmáni, o tom niet pochýb. Mám za sebou štyri vážnejšie vzťahy vrátane bývania v spoločnej domácnosti a musím povedať, že chlapi sú, čo sa jedenia týka, úplne rovnakí. Mľaskanie, sŕkanie, búrlivá gestikulácia s otvorenými ústami a bez kúska hanby i hlasné odgrgnutie. Ukážte mi muža, ktorí toto pri jedle nerobí a ja mu dám metal.“

Pivo ako centrum vesmíru

Lenka (33): „Pivo je vždy ticho, nikdy neodvráva, nemá migrénu, nevypytuje sa hlúposti, je tolerantné, pôsobí ako mierne anestetikum, zbytočne sa nedurdí a netrávi dlhé hodiny pred zrkadlom. Napadá vás ešte nejaký dôvod, prečo má (neraz) oproti ženám výrazne navrch? Aspoň v mojom vzťahu určite.“

Zo zbytkov sa predsa (ne)najete!

Sisa (30): „Môj manžel má jednu úžasnú vlastnosť. Zakaždým nechá v hrnci asi dve polievkové lyžice polievky, štyri zrnká ryže, v chladničke zas takmer prázdnu krabicu od džúsu, prípadne mlieka. Nevedela som si to dlhšiu dobu vysvetliť, veď z takého „množstva“ jedla sa predsa už nik nenaje. No potom mi to došlo. Jemu sa skrátka nechce umývať riad. No zbytky ma vedia rozčúliť viac ako haldy riadov v kuchynskom drese.“

Veci všade naokolo

Janka (22): „Čo ma rozčuľuje na priateľovi? Veci všade naokolo. Spotený uterák visiaci na mojom v kúpeľni, hrnčeky od kávy v každej izbe, ponožky vedľa koša s prádlom a skvelé je, že pokiaľ niečo úpenlivo hľadá a nevie to nájsť, na vine som samozrejme ja. To, že je bordelár vonkoncom nepripúšťa.“

Ako spomalený film

Linda (32): „Môj priateľ mi častokrát vyčíta, že ak sa chystáme niekam von, príprava mi trvá minimálne pol dňa. V konečnom dôsledku však na ňho zakaždým čakám práve ja. Pýtate sa, ako je to možné? Veľmi jednoducho. On síce býva dve hodiny pred odchodom pripravený, no v poslednej minúte si zaumieni obliecť iné nohavice, a preto si musí zameniť i tričko, košeľu či kravatu. Následne nevie nájsť kľúče od auta, technický preukaz, žuvačky ... veď to dobre poznáte.“

Mňa sa to netýka

Danka (31): „Čo naozaj neznášam je nezaujatý, priam apatický výraz tváre, keď snúbencovi niečo vyčítam. Vtedy to skutočne vyzerá tak, že je mu úplne ukradnuté, čo vravím. Rokmi som sa naučila nechať partnera po príchode z práce vydýchnuť a dopriať mu minimálne hodinku, kým sa naje a oddýchne. No mám taký dojem, že na akékoľvek nepríjemnejšie debaty alebo dohody ohľadom fungovania domácnosti nie je nikdy vhodný čas. To mi vo všeobecnosti príde ako veľmi rozšírená, chlapská diagnóza.“