Rodičia majú byť len o krok vpredu

Najmä matka, ktorá trávi s dieťaťom veľa času, si pozorne všíma jeho reakcie a komunikuje s dieťaťom jemu blízkym spôsobom.

Intuícia
Matky na celom svete sa rozprávajú s dieťaťom oveľa pomalšie ako s inými ľuďmi. Robia výrazné dlhé pauzy. Hovoria vyšším hlasom. Používajú krátke a jednoduché vety. A často opakujú slová, ktoré chcú, aby sa dieťa naučilo. Celkom intuitívne tak všetky mamy učia svoje deti hovoriť materinským jazykom.

Kým je dieťa celkom malé, zhruba do 8. mesiaca, aj na rôzne podnety reaguje rovnako - napríklad plačom alebo nepokojom. Časom zisťuje, že svojím správaním vyvoláva rôzne reakcie rodičov a zistí, že čím presnejšie sa dokáže vyjadriť - aj keď ešte nie slovami - tým skôr mama a otec prídu na to, čo mu chýba.

Medzi ôsmym a dvanástym mesiacom nastúpia gestá a mama už nemusí hádať, prečo dieťa plače alebo mrnčí, už vie, že si napríklad pýta piť alebo hračku. Ak dieťa ukáže, čo chce a matka  mu to podá, dieťa sa naučí, že takto dostane, čo chce, oveľa skôr.

Gestá sú dôležité
Najbližšie k slovám sú gestá, ktoré majú svoj presný význam - napríklad, keď sa dieťa učí chodiť na nočník a prekríži nohy alebo začne dupkať, mama hneď vie, že chce cikať. Dieťa to nerobí pri nijakej inej činnosti, iba keď sa pýta na nočník.

Ak dieťa chce niečo podať, najprv natiahne ruku a rozťahuje prsty . Znamená to "daj". Potom sa k tomuto gestu pridá aj slovko, napríklad "da" - vtedy už nastupuje reč. Dieťa však používa svoje vlastné slová - napríklad na prsník alebo na cumlík hovorí "dida". Mama môže toto slovo po dieťati zopakovať, ale už by za tým mala pridať ten správny výraz. Napríklad: "Dáme didu? Áno, dáme cumlík!"

Zhruba od roka dieťa kombinuje gesto a iné slovo, aby tak presnejšie vyjadrilo svoje potreby. Napríklad daj ukáže gestom a povie "didi" - čo znamená "daj piť". To je ďalší krok vo vývoji reči v tom najranejšom období a matka už v rozhovore s dieťaťom používa dvojslovné alebo trojslovné pomenovania.

Iba o krok vpredu
Matka by mala byť v reči nanajvýš o jeden krok pred svojím dieťaťom, aby ho mohla učiť od jednoduchších slov až po zložitejšie názvy a vety. Nie všetky mamy sú však na reč svojho dieťaťa nastavené - mnohé sa s dieťaťom rozprávajú veľa, ale o niekoľko stupňov zložitejšie, ako ono dokáže vnímať. Vtedy reč svojho dieťaťa nerozvíjajú, ale naopak, nechtiac brzdia. Ak mama s dieťaťom nie sú zladené, môžu sa naučiť od logopéda, ako sa "znížiť" na úroveň svojho dieťaťa.

Sú aj matky, ktoré dieťa doslova bombarduje otázkami (čo to je? akú to má farbu? kde to dáme?) a vôbec nečakajú na odpoveď. Niektoré mamičky čakajú iba sekundu či dve a pritom by mali na reakciu počkať, kým napočítajú v duchu do desať.

Ak rodičia s deťmi nekomunikujú primerane, deti môžu začať v reči zaostávať. Nemajú skutočný jazykový problém, len rodičia by sa mali na ne lepšie naladiť. Ak sa im to podarí, onedlho ich dieťa rovesníkov dobehne a jeho reč sa bude ďalej vyvíjať normálne.

Zdroj: Zora Handzová pre Pravda Ženy
Foto: SHUTTERSTOCK