Vážnosť slov o láske ľahko vybledne!

Ostala iba chuť, vôňa, emócia

Keď z lásky zostal iba prach, čo sadá na vaše smutné srdce, ostáva už iba spoliehať sa na to, čo cítite. Možno sú to všetko iba spomienky, ktoré síce chutia rovnako ako vtedy, ale možno i vtedy boli slová väčšie ako city. Vtedy, keď ste netajili veľkosť emócií, založených však iba na momentálnom náhlom vzplanutí vášne...

S nádejou v duši, bez sľubov na perách
Bolo vám spolu fajn, nešetrili ste nežnosťou a priam básnickým ospievaním citov, ale reálne vám neostalo v rukách nič. Čo s tým? Môžete sa pripomínať, písať listy, maily, správy, ale nebude to ono. Prečo? Lebo to, čo sa medzi vami udialo, vzal vietor a čas. Ak ste si uchovali spomienky (hmatateľné či nehmatateľné), nechajte ich odpočívať v pokoji, nejatrite rany a zmierte sa stým, že táto láska mala krátke trvanie.
 
Nevymažete ju, ale môžete žiť bez nej
Spomienky sa vynárajú i vtedy, keď to najmenej čakáme a môže nás to niekedy vykoľajiť. Nechajte ich odplávať, tak ako sa objavili... Ak nie sú podmienky na rozvinutie staronového vzťahu, treba ho ponechať minulosti. Všetky tie úžasné chvíle, ktoré ste spolu zažili, mali iste svoj význam, ale nepatria do vašej súčasnosti. Nechajte ich v truhlici tých najkrajších zážitkov a oprašujte až na staré kolená, keď vás už nemôžu nijak ohroziť, deptať a miasť.

Keď noc (smútok) sadne do spálne
Môžu prísť chvíle, keď sa cítite sami, nepochopení, smutní. Vtedy túžite oživiť dávno sladko spiaci vzťah. Ponechajte mu pôvodné farby, nič neprikresľujte a tešte sa, že ste také niečo vôbec mohli zažiť. Mnohí by vám závideli, všetci tí, ktorí si vášeň odopreli, zanevreli na ňu a verili, že bez nej im bude lepšie. Vy aspoň máte na čo spomínať! Oblečte spomienky do dôstojného rúcha, nabite sa ich nestarnúcou energiou a otvorte sa novým životným príbehom.

Text: Monika Schönová pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK