V monackom raji
V Monaku sa mieša pôvab s pompéznosťou. Okrem legendárneho kasína v štýle belle époque či pretekov formuly 1 však miniatúrny štát na rozlohe dva štvorcové kilometre ponúka aj ďalšie atrakcie.
Popri skvelom oceánografickom múzeu s akváriom, ktoré pred sto rokmi založil knieža Albert I., aj úžasné exotické záhrady.
Akoby sa človek zrazu ocitol kdesi v Mexiku. Na útese s dych vyrážajúcim výhľadom na monacký prístav s jachtami, skalu Le Rocher s rozprávkovým hradom i francúzsku Riviéru, rastie vyše tisíc druhov kaktusov a sukulentov. Návštevník sa cíti naozaj ako v rajskej záhrade. Ktovie, či aj v nej kvitli ibišky a magentovo ružové buganvílie sa prepletali medzi palmami a kaktusmi... A tá azúrovo modrá obloha! Nečudo, že Azúrové pobrežie priťahovalo Picassa, Chagalla, Matissa a ďalších umelcov. Ale nebolo to tak vždy.
Namiesto cibule palmy
Tam, kde sa dnes rozprestierajú rajské záhrady, začiatkom 19. storočia rástla len cibuľa, cícer a olivy. Cannes, vzdialené od Monaka 37 kilometrov, bola ešte malá rybárska dedina a jej okolie suchou oblasťou. Akoby sa bohatí Angličania, zvyknutí na krásne upravené záhrady, mohli uspokojiť len s pestovaním niečoho takého obyčajného, ako je cibuľa?
Práve anglickí džentlmeni patrili k prvým návštevníkom francúzskej Riviéry. Spolu s bohatými Francúzmi, Američanmi i Rusmi začali na zimu jazdiť do neďalekého Nice či Heyres a stavali si tu grandiózne vily. Cannes sa stalo turistickým letoviskom v roku 1834, keď vtedajšiu malú rybársku osadu navštívil lord Brougham a rozhodol sa tu usadiť. Do vily, ktorú si tu nechal postaviť, ho chodili navštevovať jeho anglickí priatelia.
V rovnakom čase turisti objavili aj Beaulieu a Antibes. Na francúzsku Riviéru začali jazdiť aj členovia kráľovských rodín vrátane kráľovej Viktórie a cisárovnej Eugénie, manželky Napoleona III. Vyberaná spoločnosť si želala vyberané prostredie. Okolo svojich víl vysádzala exotické rastliny od paliem cez kaktusy až po avokádo. A ako sa Azúrové pobrežie stávalo čoraz populárnejším, rastlinstvo sa šírilo vyprahnutou krajinou, až ju zmenilo do dnešnej rajskej podoby.
Od jaskyne po kasíno
Magická záhrada v Monaku zbiera najvzácnejšie a najúžasnejšie druhy exotických rastlín. Verejnosti ju otvorili v roku 1933. Sukulenty sa prispôsobili suchej klíme rôznymi spôsobmi. Napríklad majú namiesto listov tŕne. Koncom júna, keď je v Monaku vyše tridsať stupňov a z návštevníkov steká pot, by sa aj oni radi prispôsobili horúčave ako kaktusy. Tým spaľujúce slnko očividne prospieva. Keď už naozaj nevydržia obdivovať kaktusy a agáve z juhozápadu USA, Mexika, strednej i Južnej Ameriky, ani nádherne kvitnúce sukulenty z Južnej a východnej Afriky, je tu záchrana v podobe jaskyne. Vnútri má byť len 24 stupňov!
Nakoniec sa dá dohovoriť aj s japonskou sprievodkyňou, ktorá hovorí len po francúzsky alebo lámanou angličtinou. Slovo stalaktit či stalagmit však funguje internacionálne, a tak jadro jej výkladu ilustrovaného gestami a úškrnmi pochopia Rakúšania aj dve Číňanky. Proti slovenským jaskyniam je tá v monackej exotickej záhrade síce treťotriedna - kvaple sú akési malé, navyše polámané, vápencové kaskády miniatúrne, no aspoň trochu ochladení turisti získavajú sily na ďalšie obdivovanie tunajšieho záhradníckeho umenia.
Jardin Exotique je vraj atraktívna celoročne. Je vysadená tak, aby v nej neustále čosi kvitlo, prípadne ohromovalo svojimi gigantickými rozmermi. Množstvo mostíkov umožňuje skvelý výhľad na prístav pod terasovitými záhradami na kopci. Je prepchatý jachtami všetkých veľkostí. Boháči vraj ticho súťažia, kto má väčšiu a miestni sa obávajú, že raz sa do prístavu už nezmestia.
Vyzerá prístav lepšie spod pergoly, po ktorej sa popína buganvília alebo zarámovaný mexickými kaktusmi? Na výbežku polostrova s kniežacím palácom vidieť aj tympanon oceánografického múzea. To je ďalšou monackou pýchou. Založil ho Albert I., nadšený námorník a vedec. Vnútri sa snúbi veda s umením. Zo stropu múzea visia kostry veľrýb a iných morských tvorov a pod nimi sú rozmiestnené sochy Marca Quinna. Chlapec oblečený do raperskej mikiny s kapucňou pozerá do vnútra lebky a socha nesie názov Moment vyjasnenia.
V akváriu v podzemí múzea majú nádrž s niekoľkými druhmi žralokov, čo milovníkov prírody nadchne viac ako pompézne kasíno. Ktovie, či hráči, čo tu prehrávajú či vyhrávajú celý majetok, niekedy zablúdia do čarovných záhrad? Alebo radšej odfrčia na diskotéku do Cannes na svojich Bugatti či Rolls-Royceoch.
Text a foto: Katarína Sedláková pre Pravda magazín