Levická synagóga opäť ožíva

V Bratislave vyrástol zmenšený model zbúranej neologickej synagógy a v Leviciach vzniká zo židovskej školy a rekonštruovanej synagógy kultúrno-spoločenské centrum.

Z čias mojich štúdií v Leviciach koncom 50. rokov minulého storočia si synagógu pamätám ako tajuplný chátrajúci dom. Bývalá židovská štvrť postupne mizla pod buldozérmi stavbárov a na jej mieste vyrástli typizované paneláky. Tie postupne aj v Leviciach zničili originálny kolorit juhoslovenského mesta. Dodnes mám zafixované v pamäti vysvietené výklady židovských obchodíkov, hlavne hračkárstiev na hlavnej ulici.

Synagógy sú súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska. Ich osudy, hlavne po druhej svetovej vojne, boli zložité. V mestách už vtedy pôsobili väčšinou tajuplne a uzavreto. Boli schátrané a neprístupné. Ich týždenný rytmus sa líšil od kresťanského. Aj ich sloh bol iný. Trochu orientu, eklektiky a konzervativizmu. Židia sa v architektúre prispôsobovali prostrediu a tradíciám. Z koncentrákov sa ich na Slovensko po druhej svetovej vojne vrátilo iba niekoľko tisíc. Väčšina však definitívne zo Slovenska odišla po roku 1948, po vzniku štátu Izrael.

Nástup komunistického režimu priniesol zánik židovských náboženských obcí. Väčšina z vyše stovky synagóg chátrala a dodnes chátra. Aj keď u nás existovali barokové, klasicistické, secesné a eklektické synagógy, pamiatková ochrana im nevenovala pozornosť. Ani neologická synagóga na Rybnom námestí v Bratislave nebola predmetom pamiatkovej ochrany. Postupne až v osemdesiatych rokoch a hlavne po spoločenských zmenách sa z iniciatívy väčšinou kultúrnych osobností a osvietených mešťanostov podarilo zrekonštruovať niektoré z nich a využívať ich ako galérie alebo koncertné sály.

Do juhoslovenských - vtedy hornouhorských - miest sa v 19. storočí vďaka liberálnej politike uhorského štátu začali sťahovať Židia z okolitých štátov. Tvorili väčšinou vzdelanú vrstvu obchodníkov, podnikateľov, umelcov, vedcov či učiteľov, ktorá pomohla vznikajúcemu uhorskému štátu budovať novú inteligentnú vrstvu. Väčšina nositeľov Nobelových cien z Uhorska bola židovského pôvodu. Aj v Leviciach tvorili Židia koncom 19. a začiatkom 20. storočia významnú komunitu aktívnu v spoločenskom a ekonomickom živote. Hlavne sa tu miešali a navzájom kultúrne obohacovali rôzne etniká. Popri Maďaroch, Slovákoch a Židoch sa v meste postupne objavuje aj český fenomén. Internacionalizmus levického prostredia v zložitých dobách dobre vykreslil Pavol Rankov v románe Stalo sa prvého septembra.

Významnejšie osídľovanie Levíc židovskými prisťahovalcami sa začalo po roku 1830. Od roku 1841 tu existovala židovská náboženská obec. Levice sa stali sídlom rabinátu. Prvá levická synagóga bola postavená v roku 1857. V rokoch okolo 1900 tvorili Židia až 15% obyvateľstva. Po náboženských rozporoch medzi ortodoxnými a neologickými smermi sa náboženská obec postupne zjednotila. Pôvodná synagóga už koncom storočia nepostačovala, preto na jej základoch bola postavená v roku 1887 nová, ortodoxná, pre 450 veriacich s emporami po obvode. V roku 1902 ju zrekonštruovali podľa projektu levického architekta Karola Cibuľku.

Levická synagóga bola súčasťou bývalého židovského centra spolu so židovskou školou a obradným kúpeľom. Jej architektúra je charakteristická pre obdobie vzniku. Koncom 19. storočia v synagógach prevládali romanticko-eklektické štýly a konzervativizmus. V dekorativizme majú niečo blízke s arabskou architektúrou. V Cordobe, kde bolo stredoveké centrum židovstva, stojí synagóga, ktorú vyzdobili pre židov arabskí umelci typickými arabeskami s hebrejskými nápismi. Aj levická synagóga je teraz jeden veľký rekonštruovaný obraz. Pôvodné maľby boli dielom regionálnych umelcov. Originálna maľba je čiastočne zachovaná na čelnej stene.

V architektúre komplexu sa odrážajú paradoxy židovskej architektúry. Na jednej strane konzervativizmus s eklektikou synagógy a na druhej strane škola v modernistickom duchu z 30. rokov, ktorú sem priniesol viedenský architekt Jacques Oblatt. Mesto kupuje aj židovskú školu so zámerom vytvoriť tu kultúrno-spoločenské centrum. Dva rôznorodé objekty prepája vstupná hala s výťahom. Minimalistickou architektúrou sme vytvorili prepájajúcu hmotu medzi objektmi, ktorá vytvára servisné zázemie pre centrum. Vstupná hala bola vybudovaná už v prvej etape spolu s rekonštrukciou synagógy.

V rámci druhej etapy sa hala otvorí aj do školy cez vyrovnávajúce schodisko. Tým vznikne jeden komplex galérie v priestoroch školy s viacúčelovým priestorom synagógy. Rekonštrukciou obidvoch objektov sa zachráni pôvodné židovské centrum, čím sa zachová pre ďalšie desaťročia spomienka na jednu významnú kultúrnu a duchovnú vrstvu v dejinách Levíc. Nové kultúrno-spoločenské centrum s galériou umenia v autentických rekonštruovaných priestoroch bude aj v rámci Slovenska výnimočným činom.

Text: Ján M. Bahna, architekt
Foto: archív autora