Dovolenka s tínedžerom? Hotová pohroma!
Deti v pubertálnom veku sú, česť výnimkám, ako neriadené strely. Majú svoje vlastné záujmy, kamarátov a čoraz menšiu potrebu tráviť spoločný čas s rodičmi. Ako sa však zariadiť v čase dovoleniek? Nútiť ich alebo sa báť, čo počas vašej neprítomnosti vyvedú?
Tamara bola veľmi nemilo prekvapená z reakcie svojho 17-ročného syna na plánovanie spoločnej dovolenky. „Pozrel na mňa ako na mimozemšťanku a spýtal sa ma, či nemôže radšej ostať doma. Priznám sa, ostala som ako obarená. Viem, že je takmer dospelý, no ťažko sa mi s jeho nezáujmom zmieruje.“ Po zasadnutí rodinnej rady sa rodičia mladého chlapca rozhodli, že ho nebudú k ničomu nútiť. Kontrola sa obmedzila len na telefonické výzvedy, počas ktorých boli evidentné každovečerné žúry. Po návrate domov však všetko stálo na svojom mieste a dokonca i byt bol relatívne uprataný. „Nebudem klamať, že sme sa o syna nebáli. V hlavách sa nám vynárali rôzne katastrofické scenáre. Avšak tlačiť ho k niečomu, by znamenalo plytvanie peňazí a pokazenú dovolenku pre všetkých zúčastnených, natoľko ho už poznám“ myslí si Tamara.
Aké sú možnosti?
Pri organizovaní rodinnej dovolenky sa vám naskytá niekoľko variant. Buď do nej budete svoje pubertálne deti nútiť a hrozí vám týždeň plný stresu a hádok, alebo im prejavíte ako takú dôveru a vyrazíte bez nich. Samozrejme, stávajú sa i prípady, keď je počiatočný vzdor zakončený k všeobecnej spokojnosti, prípadne vaše ratolesti na dovolenku spomínajú aspoň s ironickým nadhľadom. „Hanka má 16 rokov a na Krétu som ju musela doslova dotiahnuť. Nevedela som pochopiť, prečo sa vôbec neteší.. Až neskôr mi v hádke priznala, že má priateľa a chce byť s ním. Predstava, že si týždeň svorne nažívajú v našom byte a o deväť mesiacov budem babkou, ešte zdvojnásobila moje obavy. Dovolenka bola nakoniec príšerná. Hanka bola celý čas odutá a správala sa ku mne ako k cudzej. Ak si mám oddýchnuť, budúci rok túto chybu určite nezopakujem,“ spomína na nedávne dovolenkové fiasko, Kristína (37).
Čo na to odborníci?
Tí sa zhodujú: „Okamžik, keď necháte svoje neplnoleté dieťa bez dozoru, môže byť skutočne zlomový. Prináša isté riziká, no na druhej strane platí, že deti v tomto veku len ťažko ustrážite. Treba im poskytnúť voľnosť k nadväzovaniu nových kontaktov. Mali by začať s preberaním zodpovednosti na samých seba. Ak sa nepohybujú vo vyslovene podozrivej spoločnosti, skúste si užiť dovolenku bez nich. Každopádne, vždy by mali mať nablízku osobu, ktorú môžu v prípade potreby požiadať o pomoc. O to viac, ak vycestujete do zahraničia.“
Skúsenosti rodičov potvrdzujú, že diktovať svojim dospievajúcim deťom čo majú robiť, nie je tou najideálnejšou cestou. Buď sú zodpovední a vedia si poradiť, alebo bez tak niečo vyvedú, nech ich strážite akokoľvek dobre.
Všetko zlé je na niečo dobré
I keď ignoráciu rodinných zvyklostí môžete brať zo strany vášho dieťaťa ako „podpásovku“, skúste sa na vec pozrieť z tej lepšej stránky. Ich absenciu na rodinných výletoch či dovolenkách vnímajte ako možnosť užívať si spoločne strávené chvíľky opäť len vo dvojici. Nové možnosti sa teda v konečnom dôsledku otvárajú nielen pre vaše deti, ale i vám.