Denník Miss Slovensko 2011 z Thajska: Dnes Michaela Wzošová
Finalistky súťaže Miss Slovensko 2011 počas sústredenia v Thajsku prežívajú naozaj všeličo. O tom, že nie vždy je to jednoduché a mnohé veci sú pre nich "po prvýkrát", dnes píše vo svojom denníku pre FEMINITY súťažiaca s číslom 6 -Michaela Wzošová.
Michaela Wzošová
Sníval sa mi krásny sen. Na Slovensku nebola ani polnoc a mne pri hlave v Thajsku zrazu zvoní budík o 5.30 h. Vstávaj dievča, ideš fotiť, vravím si. Ale potom… Samozrejme, že som ho vypla, veď keď mám byť na líčení až o šiestej, čo budem robiť polhodinu predtým? Môžem si ešte chvíľočku poležať, len tak, s otvorenými očami, veď ja určite nezaspím. Ako inak, mýlila som sa a druhýkrat ma zobudil až telefonát od kaderníka Petra Sýkoru päť minút po šiestej: Miši, kde si? Šup, šup, nech si hneď tu!
Behom som sa dostala na jeho izbu číslo 354. Ostatné dievčatá už vyzerali ako bábiky, teraz som bola na rade ja. Mimochodom, viete ako dlho trvajú take prípravy na fotenie? Nalíčiť, učesať, obliecť. Nie, nie je to take jednoduché ako to možno vyzerá. Ale keďže naši kaderníci a vizážisti sú fakt jednotky, zhruba o hodinu sme už sedeli v minibuse na ceste do rybárskej osady.
Už po ceste v aute vládla veľmi uvoľnená atmosféra, čo trochu zmierňovalo moje obavy z našich nadchádzajúcich aktivít. Poviem vám, fakt som sa bála. Že budem pôsobiť na fotkách kŕčovito, nebudem vedieť pózovať, budem mať zlý výraz, alebo dostanem tik do líčka. Ešteže tam so mnou boli skvelé a hlavne skúsené finalistky-modelky, ktoré mi razom objasnili, čoho sa mám vyvarovať, a čo mi naopak pomôže. Vystri chrbát, zdvihni bradu, oči trocha prižmúr a pootvor ústa, stotožni sa s prostredím a šatami.
Toto som si opakovala , keď sme kráčali na miesto činu. Išlo hlavne o to, aby sme našli prostredie, ktoré by bolo v dostatočnom kontraste s mojim zovňajškom. Keďže sme mali dúhové šaty aj mejkap a vyzerali sme ako práve príchodzie z nejakého veľmi nóbl plesu, napokon sme zakotvili pod prístreškom, kde sa zhovárali domáci, oblečení v neveľmi čistých odevoch, hrali sa tam na zemi deti,a všade naokolo bol prach, špina a túlavé psy. Ideálne miesto pre našu misiu.
Domáci boli oboznámení o tom, čo sa deje, a aj keď ich vajda za to dostal zaplatené, boli to práve oni, kto sa stal hlavným aktérom fotografií. Správali sa úplne prirodzene. Varili na ohni, prali v lávoroch šaty, muži pofajčievali v kúte, len deti nedokázali zakryť zvedavosť, trochu bojazlivo stáli v hlúčiku, gúľali očkami a pozorne sledovali, čo sa to robí v ich dedinke.
Mimochodom, v Thajsku majú krásne deti. Niežeby sme na Slovensku nemali, ale tie tunajšie sú akési drobnejšie a krehkejšie, keď na vás uprú ten svoj nevinný pohľad, máte chuť zobrať si ich domov. Všetky. Aj som to chcela navrhnúť, ale nerozumeli mi. Tak som im pekne po thajsky poďakovala, so zopnutými rukami som sa uklonila a pobrala sa za zvyškom štábu. Nasadli sme do minibusu a odviezli sa naspať na hotel. V aute tentokrát hrala thajská hudba a mňa hriali príjemné spomienky na dnešný deň. Zvládla som svoje prvé profesionálne fotenie.
VIZITKA:
- Vek: 18
- Výška: 176
- Bydlisko: Poprad
- Znamenie: Váhy
- Škola: Gymnázium, Poprad