Štúdium

Kvôli priezvisku mal v komunistickom režime problém. Odmietli ho prijať na strednú školu v Bratislave, začal preto navštevovať školu v Kežmarku. Po nej chodil na priemyslovku, neskôr na stavebnú fakultu. Napokon v roku 1969 ukončil štúdium na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe a 1971 získal titul doktora práv na Právnickej fakulte UK v Bratislave.

Kariéra

Bol členom občiansko-právnej a pracovno-právnej sekcie pri Ústredí slovenskej a českej advokácie. Za obhajobu v politickom procese ho v roku 1981 vylúčili z radov advokácie. V nasledujúcich rokoch (1982 - 1986) bol šoférom, neskôr podnikovým právnikom a v rokoch 1987 - 1989 bol nezamestnaný. V tomto období poskytoval právnické konzultácie náboženským a opozičným aktivistom.
Vydával samizdatový časopis Bratislavské listy. Za "podvracanie republiky" bol od augusta do novembra 1989 uväznený a v rámci amnestie prezidenta ČSFR ho v novembri 1989 prepustili.



Bol iniciátorom vzniku Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) na Slovensku. Na jeho zakladajúcom sneme vo februári 1990 ho zvolili za predsedu.


V roku 1990 bol poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia (SĽ FZ), od júna do októbra 1992 bol poslancom SNR. Poslancom NR SR bol od jej vzniku až do parlamentných volieb v roku 1998.


V rokoch 1993 - 1994 bol podpredsedom Parlamentného zhromaždenia Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE). Od decembra 1994 do októbra 1998 bol členom Stálej delegácie NR SR Parlamentného zhromaždenia KBSE, od roku 1995 Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).



Ján Čarnogurský bol prvým podpredsedom federálnej vlády národného porozumenia (10. 12. 1989 - 6. 4. 1990) a predsedom Legislatívnej rady vlády ČSFR (február - august 1990). Neskôr bol podpredsedom vlády ČSFR (6. 4. 1990 - 27. 6. 1990).
Na Slovensku zastával funkciu prvého podpredsedu vlády SR (27. 6. 1990 - 23. 4. 1991), predsedu Rady vlády SR pre informačnú politiku a masmédiá, predsedu Rady vlády SR pre národnosti a etnické skupiny. V novembri 1990 bol poverený prechodne riadiť Ministerstvo vnútra SR (2. 11. - 22. 11. 1990).


Predsedom vlády SR bol od apríla 1991 do júna 1992. Potom bol poslancom, po voľbách v roku 1998 pôsobil ako minister spravodlivosti vo vláde Mikuláša Dzurindu. V roku 2000 odstúpil z postu predsedu KDH a založil si vlastnú advokátsku kanceláriu.
V súčasnosti vedie úspešnú advokátsku prax a oznámil kandidatúru na prezidentských voľbách v roku 2014.

Ocenenia

V roku 2008 dostal arménske štátne vyznamenanie. Udelil mu ho prezident Arménska, Robert Kočarian, za zásluhy pri rozvoji slovensko-arménskych vzťahov. Rovnako za zásluhy a za účasť v Poľsko-československej solidarite v 80. rokoch 20. storočia, dostal v roku 2008 poľské štátne vyznamenanie - Veľký kríž. Získal taktiež Cenu Inštitútu pre dunajský priestor a strednú Európu.

Rodina

Počas štúdia na stavebne fakulte spoznal svoju budúcu manželku Martu. Majú spolu štyri deti: synov Jána a Petra a dcéry Annu a Vierku.

Životné heslo

Obhajovať pravdu a pomáhať tým, ktorí to potrebujú.

Politický vzor

Charles de Gaulle a M. R. Štefánik

Hobby

Pravidelne beháva, venuje sa turistike a literatúre. Medzi jeho najobľúbenejšie knihy patria Anna Karenina od Tolstoja a Komu zvonia do hrobu od Hemingwaya. V hudbe dáva prednosť klasike a Beatles.