Kariéra

Vyštudoval dramaturgiu so zameraním na divadlá malých foriem na VŠMU v Bratislave.
Už počas štúdia začal vystupovať v Tatre, kde spolu s Júliusom Satinským predvádzali svoje autorské dialógy. V rokoch 1964-67 pracoval ako dramaturg Československej televízie, v rokoch 1967 – 1971 bol členom Divadla na korze v Bratislave, v rokoch 1971 – 72 divadla Večerní Brno, 1972 – 78 spevohry Novej scény v Bratislave a od roku 1978 členom činohry Novej scény v Bratislave. Od roku 1982 bol umeleckým šéfom Štúdia S, kde dnes pôsobí ako riaditeľ.



Známym sa stal predovšetkým ako herec v autorských divadelných predstaveniach spolu s J. Satinským. Ich spoločný knižný debut Nečakanie na Godota, ale i ďalšie knihy, sú súbormi dramatických scénok a poviedok. Komika je založená na ironickom posunutí tých najbanálnejších životných situácií do absurdity.


Ich texty sú venované slovenskej národnej mentalite, ku ktorej sa vyslovujú so skeptickým humorom. M. Lasica zdramatizoval román V. Mináča (Výrobca šťastia) a mnohých hier (niektoré sa stali súčasťou knihy Tri hry), spolu s J. Satinským je autorom muzikálového prepracovania hry J. Soloviča (Žobrácke dobrodružstvo).


Samostatnú autorskú tvorbu predstavujú najmä Lasicove piesňové texty. Časť z nich vyšla knižne (Bolo nás jedenásť, Piesne o ničom). Jeho texty nenápadne reflektujú smutno-smiešne stránky ľudskej povahy, malosť a radosť a spokojnú obmedzenosť. Iné sú zasa lyricko-komickým odhaľovaním drobných potešení každodenného života.

V roku 2008 získal Milan Lasica prestížne ocenenie Cena Dominika Tatarku za knihu Bodka.