Štúdium

Je čestným doktorom Lomonosovej univerzity v Moskve a Univerzity Brača Karič v Belehrade.

Kariéra

Do politického života vstúpil roku 1962, keď sa stal členom KSČ. Prvé skúsenosti zbieral na poste predsedu mestského výboru v Žiari nad Hronom. Pre odpor voči invázii vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 musel z tohto postu odísť a roku 1970 bol vylúčený zo strany.
Nastúpil do Závodov ťažkého strojárenstva v Dubnici nad Váhom, kde pracoval ako tavič a popri práci diaľkovo vyštudoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Po ukončení štúdií v roku 1974 nastúpil do závodu Skloobal Nemšová, kde pracoval ako podnikový právnik.
Začiatkom roku 1990 urobila VPN „konkurz“ na ministra vnútra, v ktorom na odporúčanie Alexandra Dubčeka zvíťazil neznámy právnik z Nemšovej – Vladimír Mečiar a 11. januára 1990 nastúpil do funkcie ministra vnútra a životného prostredia Slovenska.
Po prvých slobodných voľbách v roku 1990 vytvorila vládu na Slovensku koalícia VPN, KDH a Demokratická strana. Tretieho marca vystúpil Milan Kňažko s vyhlásením, že sa vedenie strany na čele s Fedorom Gálom snaží obmedzovať Mečiara v práci a cenzuruje ho. V reakcii na to vytvoril Mečiar 5. marca platformu Za demokratické Slovensko (VPN-ZDS), do ktorej prešla značná časť členov VPN.
Platforma ZDS sa po tomto pretransformovala na politickú stranu Hnutie za demokratické Slovensko. Vladimír Mečiar bol 22. júna 1991 zvolený za predsedu HZDS.

Zaujímavosť

Za 14 rokov výkonu funkcie našiel iba dvakrát vyzývateľa na súboj o predsednícku stoličku - v roku 1993 sa o to na republikovom sneme v Trnave pokúsil Milan Kňažko a v roku 2007 Viliam Veteška, ktorý musel pre zdravotné komplikácie tesne pred snemom z kandidatúry odstúpiť.