Je produktivita naozaj užitočná? Psychológovia apelujú na to, že oddych je pre naše telo dôležitejší
Hrnie sa to na nás z každej strany. Popri práci mať čas aj na sebarozvoj, kurzy navyše, ale aj športovanie či priateľov. Žijeme v rýchlom tempe, ktoré však môže byť zákernejšie, než sa zdá.
Napriek tomu, že nám dnešná doba umožňuje žiť komfortom, pravdou je, že väčšina z nás sa náhaňa za niečím väčším. Či už je to lepšia pracovná pozícia, ktorá nás síce nebude tak napĺňať, no vynesie o pár eur naviac alebo neutíchajúca snaha využitia svojich psychických či fyzických kapacít - ideme za tým najlepším. A to často aj na úkor nášho voľného času.
Prečítajte si: Podľa psychológov sme najsmutnejšou generáciou. Dôvodom sú aj sociálne siete
Oddych podceňujeme
Konkurencia je v akomkoľvek priemysle tvrdá, a tak ideme naplno. Je čoraz častejším javom, že si väčšina z nás nosí prácu aj do postele - a nedrží sa stanovej pracovnej doby. Už tých pár sekúnd, ktoré venujeme prečítaniu si mailu, nás uberajú o uvoľnenú náladu a zároveň akúsi stabilitu. Povinnosť sa zrazu prelína voľným časom a naše telo tak nie je schopné regenerácie.
V oddychu nám však nebráni len príliš flexibilný pracovný čas, ale aj technológie. Americká psychologička Rachel Andrew apeluje na to, že relax by sa nemal viazať na televíziu, mobil či iné príslušenstvo. Tie totiž dokážu navodiť dojem, že sme konečne ''vypli'', no v skutočnosti sme tak ''zapli'' o čosi viac spúšťačov. Nehovoriac o tom, že sme neaktivovali receptory v hlave, ktoré nutne potrebujú reštart. Najideálnejším spôsobom je podľa nej siahnuť po dobrej knihe, magazíne, dať si kúpeľ alebo zahrať si spoločenskú hru - samozrejme vo fyzickej verzii, nie online.
Relaxom k produktivite
Nech sa to zdá akokoľvek absurdné, ak chcete podávať dobrý výkon, je potreba absolvovať dobrý oddych. Vyhnete sa tak čoraz častejšiemu vyhoreniu, ktoré dnes postihuje obrovské percento populácie.
„Svoju prácu milujem a musím si zaklopať na drevo, že mi ide výborne. Patrím medzi najlepších v kancelárii, aj kvôli tomu, že ešte nemám rodinu, a tak mi nerobí problém venovať sa práci dlhšie,'' začala svoj príbeh Denisa. Po troch mesiacoch sa však čosi zo dňa na deň zlomilo. „Nevládala som sa postaviť z postele. Myslela som si, že som chorá, no keď to nezmizlo ani po týždni, pochopila som, že mám problém... už po prvej návšteve mi môj obvodný doktor odporučil návštevu psychológa s tým, že som pravdepodone vyhorela,'' opísala nečakanú zmenu vo svojom živote.
Stav, ktorý sa organizáciou WHO zaradil už aj medzi oficiálne diagnózy, ju odpísal na dva mesiace. „Chodila som na prechádzky, vnímala detaily a snažila sa žiť jednoduchým životom. Pochopila som, že aj keď svoju prácu milujem, strácala som kontakt so svetom,'' dodala Denisa s tým, že aj keď sa do práce vrátila, podobné tempo už nerieši. A dokonca ani to, na aký ďalší kurz sa prihlási - a koľkých dobrovoľníckych akcií sa zúčastní. Pochopila totiž, že vyhorenie nemusí nastať len v kariére, ale aj iných životných aspektoch.
Neprehliadnite: Tieto potraviny pôsobia ako skvelý uvoľňovák svalov, ale aj psychiky. Doprajte si ich v pravidelných dávkach