Priateľ pre mňa nevedel urobiť jednu podstatnú vec. Pre niekoho to je maličkosť, pre mňa dôvod na rozchod

Vždy som sa bála toho, že budem sama, a tak som bola ochotná zotrvať vo vzťahu, aj keď som dávno vedela, že to nemá zmysel. Peter nebol zlý, tvrdo pracoval, ale mal svoje chvíľky, kedy bol schopný byť romantický a uvoľnenejší, no stále tomu čosi chýbalo. Zo začiatku som sa utešovala tým, že jednoducho taký je. Nie každý dokáže byť romantický. Ak to v sebe nemá, nebudem ho nútiť. Snažila som sa roky sústrediť na to pekné, čo sme spolu zažili. I keď toho nebolo veľa... Priateľky do mňa často "tlačili" tvrdenia, že si zaslúžim pozornejšieho, lepšieho muža. Ja som Petra ale milovala a bola som ochotná bojovať za nás vzťah. 

Prečítajte si: Tajomné, rafinované a vášnivé: Ženy narodené v týchto znameniach dostanú každého chlapa

Nikdy som nemala šťastie na mužov, dlho mi vzťahy nevydržali. Tento trvá dva roky a možno aj preto som bola stále zaslepená. Niekto si myslí, že pokiaľ vás muž nebije, nepodvádza či inak psychicky netýra, je to ok, nemáte si na čo sťažovať. A to som to často cítila. Že mi vlastne nikdy nevyznal lásku? No a čo, veď je so mnou, tak ma asi miluje. Že mi nikdy nepriniesol dar len tak, mimo narodenín či Vianoc? No a čo, veď máme dosť vecí, nepotrebujeme nič navyše. Toto bolo spôsoby, akými som sa utešovala. Ale fungovali len vtedy, keď som bola sama. Keď som sa stretla s kamarátkami a tie často štebotali o tom, kam ich manžel/priateľ vzal, ako ich prekvapil, prišlo mi ľúto, že to Peter nikdy neurobil.

Neprehliadnite: Zamilovala som sa do priateľovho brata: Toto ma prinútilo sa k tomu nakoniec priznať

Keď prišlo na rad naše dvojročné výročie, nejako som si v hlavne sama nastavila, že príde veľký zlom. Že to bude iné, že si urobíme romantický večer, vyznáme lásku, dáme dary. Mala som pre Petra jeho vysnívané hodinky. Lenže, veci sa nikdy nemenia zo dňa na deň, z minúty na minútu. Nejako nechápem, že som si myslela opak. Síce sme zašli na spoločnú večeru, ale od romantiky to malo ďaleko. A darček v ten večer obdržal len jeden človek -Peter. Keď som mu ho dávala, pozrel na mňa a iba povedal "na čo sú nám ďalšie haraburdy?" V tom som vedela, že už to nevydržím a vybuchnem. A tak sa aj stalo. Nakričala som na neho ako na malé dieťa. Ako to, že mi nikdy nič nedá? Ako to, že mi nikdy nevyzná lásku? Ako to, že nevie byť dočerta ani raz romantický? Pozeral na mňa nechápavo, prázdno a v tom som to pochopila. On nevie, že robí niečo zle. On proste taký je. Ale mne to nestačilo. Rozišli sme sa. Možno vám to príde smiešne. Ale pre mňa niečo, čo v živote potrebujem. 

Mohlo by vás zaujímať: Ako často majú sex skutočne šťastné dvojice? Stotožňujete sa s týmto výsledkom?