Ani po roku sa ku mne priateľ nechcel nasťahovať: Ako dôvod uviedol niečo, čo ma šokovalo

Niektoré dvojice idú na to celkom rýchlo, iné pomalšie. Každému vyhovuje niečo iné, no ak sa ani po 12-tich mesiacoch neviete dohodnúť na spoločnom bývaní, niekde je asi chyba. Podobnú skúsenosť má za sebou čitateľka Sofia. 

12 mesiacov a stále NIE

S priateľom Maxom sme sa zoznámili úplne náhodou cez známych. Náš vzťah sa vyvíjal postupne, pomaly, ale o to istejšie a stabilnejšie pôsobil. Keďže sme obaja po tridsiatke a máme byty v podnájme, po pol roku sa čoraz častejšie vynárala otázka spoločného bývania. Maxovi mala končiť zmluva a tak sme dlho spolu debatovali o tom, čo a a ako ďalej. Veď podstate posledné týždne sme takmer každý večer trávili spoločne, tak bolo prirodzené zvažovať spoločné bývanie. 

Mohlo by vás zaujímať: Spôsoby, ako nepustiť neveru do vášho vzťahu: Niektoré dvojice uvádzajú, že ich k tomu dohnal partner

Netlačila som na neho, z minulosti som sa poučila, že to posledné, čo na mužov pôsobí, je nátlak. Takže pár týždňov stále visela táto otázky vo vzduchu, ale akosi sme obaja čakali, kto prvý sa k tomu opäť vráti. Dni ubiehali, neskôr aj mesiace a blížilo sa naše ročné výročie. A spolu s ním rozhodnutie pre Maxa, či si predĺži nájomnú zmluvu alebo sa nasťahuje ku mne. 

Chcela som ísť na to nenápadne, a tak sme posledné spoločné noci trávili prevažne u mňa. Postupne v mojom byte pribúdali Maxové veci, dokonca dokúpil aj pár doplnkov, len tak.. A tak som si prirodzene myslela, že sa už ako tak rozhodol a že spoločné bývanie klope na dvere. Aj okolie bolo už zvedavé, ako sa náš vzťah vyvŕbi. Všetci očakávali tento krok, pôsobili sme ako harmonická dvojica, takže ďalší postup bol viac-menej prirodzený. 

Prečítajte si: Vydala som sa za jediného chlapa, ktorého som stretla: Pre toto viem, že to bolo najlepšie rozhodnutie

Jedného večera pár dní pred výročím som vychytala Maxovú dobrú náladu a rozhodla sa neotáľať naďalej. Rovno som sa ho opýtala "tak čo, nasťahuješ sa ku mne?". Lenže jeho odpovedať ma dorazila. Nečakala som to. Odpovedal jasne a zrozumiteľne "NIE". Priznávam, že som už rátala s tým, že spolu budeme bývať, dokonca som sa s tým chválila kamarátkam, rodine... Ako náhle odpovedal, pochytila ma zlosť a tak som nedokázala byť už pokojná. Mierne naštvaným tónom som sa snažila z neho dostať, čo má dočerta za problém. No to, čo mi povedal, som vôbec nečakala, že príde. "Je to na mňa príliš rýchle..." Chlap, s ktorým posledných 12 mesiacov chodíte, strávite spolu dve dovolenky, kupuje vám doplnky do bytu, berie na rodinné akcie, svadbu kamaráta, vám po roku povie, že spoločné bývanie je rýchle na neho. A keď som sa ho opýtala, ako si to predstavuje ďalej povedal, že ďalší rok takto mu vyhovuje. Že so spoločným bývaním ide často ruka v ruke otázka svadby, rodiny, detí.. A na to ešte nie je pripravený. Nevie, čo chce. Pre mňa to bola ako facka. Ako by vám vlastne priateľ povedal, že nevie, či chce s vami byť, či vy ste ten človek, s ktorým chce rodinu. 

Namiesto osláv výročia sme sa rozišli. Nemôžem predsa ďalších dvanásť mesiacov čakať, či sa môj priateľ rozhodne so mnou žiť alebo nie. 

Neprehliadnite: Aké je to, keď nezostane sex na jednu noc bez následkov? V každom prípade vám to zmení život od základov