Začínala ako upratovačka a čašníčka, dnes je modelka. Ako sa Slovenke Kataríne podarilo preraziť v Hollywoode?
Katarina van Derham je šikovná Slovenka, ktorá momentálne pôsobí v Kalifornii. Napriek tomu, že začínala úplne od nuly, sa jej podarilo prežiť americký sen.
Krásna Katarína strávila v Spojených štátoch už polovicu života
Katka, vy žijete taký ten americký sen. Ako sa však vôbec zrodil? Už len dostať sa do Spojených štátov je niečo pomerne dosť náročné...
Do Spojených štátov som odišla v roku 1998 po tom, čo firma, pre ktorú som 4 roky pracovala, začala krachovať. V tej cestovanie do Spojených štátov nebolo ľahké - víza zamietali, ESTA ešte neexistovala. Mne sa do USA podarilo odísť vďaka pomoci firmy, pre ktorú som v tom čase pracovala... ako jednej z mála Sloveniek.
Nemala som šajnu čo tam budem, alebo chcem robiť. Vedela som však, že to je iný svet, a tak som tam išla bez očakávaní. Chcela som vidieť ten svet za veľkou mlákou, zažiť niečo, čo sa tu na Slovensku nedá. Chcela som sa taktiež naučiť po anglicky, keďže som bola posledným ročníkom, ktorý mal povinnú ruštinu. Amerika ma jednoducho fascinovala už od malička - hlavne jej šoubiznis. Už ako malá som počúvala zahraničnú hudbu, milovala som americké filmy a televízne seriály. Ľudia tam mi pripadali nejako veselší.
Taktiež som sa rada líčila - od trinástich rokov, no na Slovensku moje umenie vtedy nebolo ocenené, skôr naopak. Celkovo mi pripadalo, že do Ameriky by som zapadla asi lepšie. Plánovala som tam ostať nejaké dva roky a po návrate na Slovensko založiť salón na vlasy.
Prečítajte si: Slovenka, ktorú sleduje vyše milión a pol ľudí: Keď uvidíte tieto zábery, nebudete sa čudovať, že je snom každého muža
Ostali ste tam však dlhšie. Ale pekne po poriadku - ako teda vyzerali tie začiatky?
Začínala som tam s roznášaním letákov a upratovaním domov. Bez pracovného povolenia ste nemali šancu robiť niečo iné, vlastne mali, ale v striptíz klube som robiť nechcela. Práve upratovanie domov bola pre mňa výborná skúsenosť. Dala mi príležitosť sa naučiť sa niečo o americkom spôsobe života a celkovo o Američanoch - a to z prvej ruky. Všetko bolo iné; napríklad, keď som prišla k novým klientom, ma majiteľka domu predstavila najprv jej psovi a až potom manželovi. Ženy chodili do obchodu v teplákoch a v autách často šoférovali v natáčkach vo vlasov. Každý tam cvičil. Každý sa mi zdravil - a to s úsmevom na tvári. Týchto ľudí som si vo všeobecnosti rýchlo obľúbila, nakoľko boli veľmi milí a prijali ma kamarátsky. Mnohí mi fandili, niektorí si dokonca zarámovali aj moju fotku a položili na komodu, vedľa ostatných členov rodiny. Na sviatky ma pozývali k sebe a kúpili mi darčeky.
Aj vďaka tomu, že ste začínali od nuly, sa vám pripisuje to typické dosiahnutie amerického sna. Začínali ste ako upratovačka, stala sa z vás modelka...
Do modelingu som sa dostala až po štyroch rokoch v Kalifornii. Pracovala som v jednej reštaurácií ako čašníčka, kde si ma všimla a oslovila manželka fotografa. Nafotila som s nimi testovacie fotky - a práve oni mi potom našli módnu agentúru. Úprimne musím priznať, že ma celá táto skúsenosť prekvapila. Vtedy som totiž mala už 26 rokov - a navyše meriam iba 164 centimetrov.
V modelingu som sa však veľmi rýchlo uchytila a do pár mesiacov som už natáčala obrovskú televíznu reklamu, ktorá viedla k ďalším. Následujúci rok ma časopis Femme Fatale vyhlásil za Objav roka. Uvedomila som si, že v Los Angeles je obrovský trh na takzvaný komerčný modeling. Nejde o vek a ani o výšku. Musíte akurát vyzerať dobre na kamere, prípadne mať pekný úsmev, ktorý predáva.
Objavili ste sa aj na titulkách magazínov. Pamätáte si na ten pocit, keď ste sa zrazu videli v časopise?
Áno, pamätám. Môj prvý časopis bol práve Femme Fatale, ktorý mi udelil spomínaný titul Objav roka. Editoriál bol fotený v Palm Springs a vtedy som bola na seba hrdá - akurát som sa ešte necítila úspešná. Na svoju prvú titulku, ktorá bola pre časopis Iron Man, si spomínam. Radovala som sa, lebo dostať sa na titulnú stranu sa považovala za veľký úspech. Modeliek v Los Angeles bolo tisíce, ale voľných tituliek len pár.
Napriek týmto úspechom ste však neostali len pri modelingu. Ak sa nemýlim, skúsili ste toho dosť - herectvo, grafiku, prácu vizážistky či vydávanie vlastného časopisu. Ako prichádzali tieto ponuky?
Ja sa rada vzdelávam a učím a nakoľko je LA plné príležitostí, popri práci som sa vkuse niečo učila. Počítače a dizajn ma bavili už na Slovensku, a tak som sa istý čas zapísala do Santa Monica College na grafiku.
Vizážistkou som sa stala napríklad po tom, čo som mala ako modelka jednu zlú skúsenosť s vizážistkou pri natáčaní reklamy. Je to dlhší príbeh, no v skratke som si vtedy povedala, že pôjdem do školy a začnem si takto privyrábať. Zapísala som sa do školy Academy of Makeup & Fashion, kde ma to veľmi bavilo. Vždy som si zakladala na tom, aby som si udržala finančnú nezávislosť, a tak som mala aj dve, tri kariéry naraz. Navyše - Los Angeles je dosť drahé mesto a ak tam chcete mať kvalitný život, stojí to pomerne veľa peňazí.
S vlastným časopisom som začala preto, aby som spojila všetko to, čo som sa dovtedy naučila, do jedného projektu. Chcela som mať biznis, ktorý je mobilným a ktorý by som si mohla so sebou kdekoľvek zobrať. Chcela som zarábať peniaze aj počas spánku. Ako modelka či vizážistka som zarábala len vtedy, ak som sa v práci fyzicky ukázala. Keď som ochorela, nezarábala som. Digitálne médiá vám však zarábajú, aj keď spíte - a pracovať môžete aj z postele, keď ste chorá.
Máte toho dosť veľa - ako to vôbec stíhate? Vedeli by ste nám opísať, ako približne vyzerá váš deň?
Mňa baví byť kreatívna. Môj biznis milujem, lebo robím presne to, čo by som aj tak chcela robiť keby to bolo len moje hobby. Väčšinou stávam o 6. ráno kedy si uvarím kávu s mandľovým mliekom. Krátko na to spúšťam počítač a kontrolujem objednávky čo nám prišli za noc. V priemere musím prejsť cez zhruba 600 emailov denne. V tom sú zahrnuté objednávky, faktúry, analytiky ktoré musím denne riešiť, reklamný partneri, PR ponuky atď.... Robím celý deň, niekedy aj do 11. večera. Častokrát sa ledva najem. Niektoré dni sú ale o fotení alebo natáčaní materiálu takže práca je rôznorodá. Väčšinu víkendov strávim pracovne.
Mimo tejto práce ma však veľmi baví natáčať s kamarátkou Adél, ktorá je Češka a tiež žije v LA. Spolu natáčame videá pre náš YouTube kanál Adél a Katarína, kde so ženami z Čiech a Slovenska zdieľame naše kalifornské životy a rady ohľadne krásy. Určite nám dajte odber, snáď vás aj pobavíme. :)
Predpokladám, že vďaka všetkým týmto aktivitám ste považovaná za celebritu, respektíve za nejakú známu osobnosť. S akým pohľadom na seba pozeráte vy?
Ja sa považujem za bežného človeka, ktorý má akurát zaujímavý život, ktorý je odlišný od toho tradičného slovenského. V živote som zistila, že takmer každý tak nejak niekoho obdivuje. Aj celebrity obdivujú iné celebrity. Aj slávni hudobníci sú fanúšikmi tvorby iných hudobníkov. Jon BonJovi určite nepočúva svoje vlastné pesničky. Častokrát celebrity sú fanúšikmi málo známych, nezávislých umelcov. V Los Angeles je veľa známych ľudí tak tá sláva nie je nič extra. Žijem si úplne normálny život.
Veľa ľudí si myslí, že niekto ako ja, to má ľahké. Nikdy som sa však nebála pracovať, práveže naopak - viac som sa spoliehala na svoje vedomosti a ľudia okolo mňa to ocenili. Milovala som pocit, že sa niečo nové učím a naberám skúsenosti. Vždy ma bavilo pracovať s ľuďmi. Vysedávať na kávičke alebo v salóne na nechty, ma nudilo a neviem si predstaviť, že by som nepracovala. Všetko som si vymakala sama a nikto mi to nemôže zobrať.
Neprehliadnite: Rozhovor s misskou Bronislavou Gregušovou: Aké sú jej plány so slávnym snúbencom z telenovely Mariom Cimarrom?
Čomu sa momentálne venujete? Podľa toho, čo ste povedali, máte zrejme naplánované ďalšie projekty.
Momentálne sa venujem rozvoju svojho biznisu, začíname pracovať na online makeup kurze. Rozrobený je tiež film American Paradise, v ktorom mám dosť veľkú filmovú rolu. Kvôli karanténe je všetko pozastavené. Takisto manažujem prenájom môjho domu, ktorý slúži ako rekvizita na fotenia a natáčania. No a samozrejme aj ten náš youtube kanál.
V Spojených štátoch máte už nepochybne vybudovaný domov. Plánovali ste však niekedy, že by ste sa len predsa vrátili na Slovensko?
V Kalifornii žijem už presnú polovicu svojho života. V inom štáte by som tu nežila. Kalifornia je ako iná krajina a nie je to typická Amerika. Poslednú dobu ma to tu však prestáva baviť. Človek tu stráca slobodu. Ste nútení mať všetko a každého rád - lebo inak vás spoločnosť roztrhá. Všetko tu tento rok zachádza do extrémov a o politike snáď už ani nemusím hovoriť. Veľa Američanov sa dokonca chce aj presťahovať do Európy a veľa Európanov žijúcich v Amerike sa chce vrátiť domov. Ja sa tiež určite vrátim.
