Ria žije s mužom vinárom a tromi deťmi rozprávku na slovenskom vidieku: Takto zvláda prácu i veľkú rodinu
Nechýba jej pôvab, jemnosť, pokora, ale aj odhodlanie, pracovitosť a túžba plniť si sny. Možno aj takto by sa dala charakterizovať Ria Zelisková. Čoskoro štvornásobná mama, ktorá sa vydala za lásku svojho života a robí to, čo miluje. Jej život je ako vystrihnutý z knižky Hansa Christiana Andersena. A veru, pri rozhovore s ňou som aj uverila, že sny sa plnia. Teda, ak im naozaj veríte.
S manželom pôsobíte ako absolútne idylický pár. Čo spojilo vaše cesty a ako dlho vám to takto skvele medzi sebou hrá?
S manželom sme sa dali dokopy pred 14 rokmi. Ja som mala len 16 a on 19. Priznávam, že prvé tri roky boli dosť búrlivé, lebo som ešte spracovávala v sebe pubertu a dievčenské žiarlivosti. Čas všetko zmenil. A aj môj manžel ma veľmi veľa naučil, ako treba byť v živote pokojnejším človekom. Manželmi sme 9 rokov a sú to pre nás tie najkrajšie roky. My sme sa netešili na svadbu, bolo nám jedno, aká bude výzdoba a čo bude na večeru. My sme sa najviac tešili na to, čo bude po svadbe. Na naše spoločné dni v spoločnej domácnosti. Nie sme vôbec dokonalý pár.
Popri čoskoro štyroch deťoch prichádzajú aj napätejšie dni, ale naše pravidlo je, že večer nikdy nejdeme spať rozhádaní. Ešte nás nepostretol problém, ktorý by sme spoločne nedokázali vyriešiť. Základom je kvalitná komunikácia a na tú si vždy nájdeme čas. Či už pri poobednej kávičke na dvore, alebo večer, keď nám zaspia všetky deti a v dome nastane ticho. Milujeme ten čas, ktorý je len pre nás dvoch.
Aký je váš spoločný recept na šťastné manželstvo?
Spolupráca. Vo všetkom. Či ide o starostlivosť detí, chod domácností a našej firmy, obrábanie vinohradov a záhradky, vždy ideme do toho obaja rovnako. Každý vieme ponúknuť niečo iné, čím sa vzájomne dopĺňame. Tam, kde jeden už nevládze, prichádza druhý a zastúpi ho. Môžeme sa na seba vo všetkom spoľahnúť.
Čoskoro budete šiesti, túžila si vždy po veľkej rodine?
Obaja sme z veľkých rodín. Odmalička som túžila po štyroch deťoch, je to krásne číslo. Spolu s mužom máme štyri ruky, na každej si ponesieme životom jedno dieťa a postaráme sa o nich, aby boli vždy milované a šťastné.
Ako sa dá skĺbiť úspešný blog, práca vo vinárstve a materstvo? To je skutočná úloha pre "superženu"!
Je to presne o tej spolupráci s mojím mužom. Chápem, že pre mnohé ženy je nepredstaviteľné, ako sa toto všetko dá stíhať. Lenže ja nemám muža preč z domu 9 hodín denne. My pracujeme spolu, staráme sa o toto všetko spoločne. Keď potrebujem mať vyčlenený čas na písanie blogu a komunikáciu so zákazníkmi, zavriem sa do pracovne a on je s deťmi. Pre mňa je kombinácia tohto všetkého splnený sen.
Nie som typ ženy, ktorá by dokázala byť na materskej a nič nepodnikať. Keďže mám reťazové pôrody, na materskej by som mala byť 12 rokov. Viete, čo by zo mňa bolo po takom čase, ktorý by som venovala výlučne deťom?
Som kreatívna duša a práca Vinárovej ženy ma absolútne napĺňa a oživuje moje psychično. Táto práca v spojení s materstvom ma robí šťastnou, lebo vždy, keď je jedného na mňa už veľa, môžem "utiecť" k druhému a odreagovať sa.
Máte už vybraté meno pre štvrté dieťatko? Pomáhali tentokrát pri výbere aj deti?
Meno sme vybrali hneď, ako sme zistili, že čakáme dievčatko. Vybrali sme ho spojením viacerých predstáv, ktoré padli od nás aj od detí. Ja mám takú zásadu, že vždy, keď sme sa dozvedeli pohlavie, som chcela mať vybraté meno čo najskôr, lebo bábätku sa prihovárame a rozprávame o ňom v jeho mene, je už súčasťou rodiny, preto dostal každý hneď svoje meno ešte v brušku.
Ako vyzerá tvoj deň?
Teraz počas pandémie sa obsah dní trošku pomenil, bolo to veľmi hektické, lebo mi pribudli nové povinnosti sťaby učiteľkou prváčky. V bežné dni ráno vyprevadíme najstaršiu do školy, mladšieho do škôlky, doobeda som s najmladšou, upratujem, pripravujem obed, prípadne ideme s mužom a s malou do vinohradu.
Naobed ideme do školy pre dcéru, robím s ňou úlohy, kým drobec spí obedný spánok. Potom krúžky, príchod syna zo škôlky a keď sme už všetci spolu, tak ideme buď do vinohradu alebo k babkám a zrazu je večer. Najradšej máme nedele. Pomalé ráno, výlety a čas len pre rodiny a priateľov. V nedeľu nepracujeme a ani nie som na sociálnych sieťach. Je to taký reset po ťažkom týždni pre mňa.
Je niečo, čoho si sa kvôli rodine musela vzdať?
Nikdy som nemusela kvôli rodine nič obetovať. Prispôsobujeme sa všetkému spolu s našimi deťmi. Deti nie sú prekážka na nič. Cestujeme s nimi, spoznávame nové miesta, ktoré sú ich očami ešte očarujúcejšie. Keď potrebujem pracovať a mám bábätko, naviažem ho do šatky a pracujem ďalej. Nakojím, prebalím a pracujem ďalej. Naozaj neexistuje vec, za ktorou by moje mladé JA smútilo, že si nestihlo splniť. Práve rodina mi splnila všetky sny.
Vždy pôsobíš absolútne uvoľnene, nádherne a s úsmevom na perách - ako to robíš pri toľkých povinnostiach?
To nie je pravda, týždne plynú tak strašne rýchlo, že niekedy si naobed spomeniem, že som ešte v pyžame. Ale logicky, tieto veci zverejňovať nebudem. Každý z nás máva aj horšie dni, no ja chcem inšpirovať a nie demotivovať. Takže radšej ukazujem veci, ktoré sú vtipné, inšpirujúce, krásne, optimistické. Než to, ako mám na sebe dotrhané pyžamo a kričím po deťoch.
Čo ty a móda? Preferuješ skôr minimalizmus a uprednostňuješ lokálnosť, alebo si na to nepotrpíš?
Obdivujem minimalistické a kapsulové šatníky. No ja sama ich nedokážem mať. Tým, že som na striedačku tehotná a dojčiaca mama, moje požiadavky na šatník tomu podliehajú. Teraz preferujem oblečenie oversized, pohodlné a radšej mám zemité tlmené farby. No rada sa poteším aj výraznou červenou.
Som typ, ktorý podlieha ročným obdobiam a príchodom inej sezóny vyťahujem zo šatníka iné farby. Módu som od malička zbožňovala, už ako päťročná som si večer vždy chystala outfit na ráno a robilo mi to radosť. Dnes sa skôr iniciujem v šatníkoch u detí a sebe doprajem pohodlnejšie veci, ktoré skryjú nejaké tie nedostatky z pôrodov (smiech). Lokál samozrejme milujem, mám v šatníku veľa ľanových kúskov, ktoré sú jedinečné vďaka svojej slow fashion myšlienke.
Tvoj najobľúbenejší outfit?
Som tehotná, takže teraz sú to určite oversized šaty od lokálnej značky, ktoré ma nikde netlačia a cítim sa v nich skvelo.
Ako máte prácu vo vinohrade rozdelenú s manželom?
Ťažké manuálne práce robí iba on. Ja pomáham hlavne pri ručných prácach - viazanie vinohradu, preplievanie a samozrejme oberačky. Výrobu vína má na starosť hlavne on, ja sa starám o marketing a degustácie pre ženy. Takto sme si to podelili a vyhovuje nám to.
Čo máš na nej najradšej?
Najradšej mám viazanie vinohradu. Je to rýchla práca a prebieha ešte v zime, kedy ma neotravuje žiadny hmyz, nepáli silné slnko a keď príde človek domov so skrehnutými prstami, váži si teplo domova a horúci čaj.
Najväčší sen do budúcnosti...?
Idem do naozaj ďalekej budúcnosti. Snívam o tom, že raz budeme majiteľmi viacerých vinohradov, nie len prenajímateľmi ako teraz. Snívam o krásnom priestore, kde budeme robiť naše originálne ochutnávky a nebudeme len v prenajatom priestore ako teraz. Snívam, že ako vinári budeme vždy hrdí na prácu našich rúk a budeme si vždy vážiť prírodu, ktorá nám dáva dary menom hrozno.