Dokázala sa prebiť medzi cudzincami. Slovenka Rebeka pracuje v Národnej holandskej banke a toto je jej cesta za snom
Len 26-ročná Rebeka Lancíková má za sebou skúsenosti, ktoré by jej mohol nejeden rovesník závidieť - pracovala v Európskej Komisii, pre belgicko-anglickú právnickú firmu a momentálne sa jej podarilo získať miesto v holandskej banke - čo sa horko ťažko podarí aj tamojším obyvateľom.
Šikovná Slovenka sa v Holandsku cíti ako doma
Pochádzate z malého mesta na východnom Slovensku, no napriek tomu sa vám podarilo dostať na skvelú školu do Anglicka ešte v čase, keď to nebolo celkom bežné... ako? V čom sa štúdium v zahraničí líši od toho slovenského?
Každá škola má rôzne podmienky prijatia, medzi tie moje patril výborný priemer za celé štyri roky štúdia, maturita na samé jednotky a a plynulá angličtina, ktorú bolo potrebné dokázať certifikátom IELTS alebo TOEFL. Ja som svoj robila v Anglicku, vo Wimbledon School of English, kde som strávila mesiac. Pripravovala som sa tam na testy a na záver pobytu som mala skúšky. Avšak to sú len také základné podmienky - na dobré zahraničné školy nestačí len dobrý priemer a jazyková znalosť. Na prijatie musí uchádzač napísať aj motivačný list, kde píše, prečo chce ísť daný odbor študovať, prečo si vyberá danú univerzitu a prečo si daná univerzita má vybrať práve jeho - čo jej ako študent môže ponúknuť. Preto je veľmi dôležité venovať sa mimoškolským aktivitám, súťažiam, projektom, čomukoľvek, čo môže zaujať a ukázať, že uchádzač nemá len akademické záujmy, ale popri štúdiu si nájde čas venovať sa aj iným aktivitám a rozvíjať sa.
Rozdiely sú určite, hlavne vo forme štúdia a skúškach. Štúdium bolo veľmi stresujúce, dlhé hodiny stravené riešením problémových pracovných úloh, písanie akademických esejí na rôzne témy, pri ktorých bolo čast potrebné vymyslieť niečo nové, čítanie akademických titulov a následne diskusie. Na skúšku bol stále len jeden termín, v podstate s jednou šancou na úspech a taktiež bolo dobré venovať sa niekoľkým mimoškolským aktivitám, akými boli simulácia rokovaní Organizácie Spojených národov, simulácia prípadov v súdnej sieni a podobne. Ale ako všetci študenti, či už na Slovensku či v zahraničí, sme si našli čas na zábavu.
Rebeka úspešne skončila štúdium na známej anglickej univerzite
Prečítajte si aj: Darí sa jej žiť americký sen. Šikovná Slovenka Denisa píše scenáre v Hollywoode
Po skončení štúdia ste mohli vzdelanie zavesiť na klinec a nájsť si dobrú prácu, rozhodli ste sa však vzdelávať ďalej. Prečo? Čo bolo vašou ambíciou?
Mohla, ale nechcela. Po vyštudovaní bakalára som pracovala pre servis finančného ombudsmana v Londýne. Bolo to fajn, ale vedela som, že to je len niečo prechodné - nabrať skúsenosti, nájsť si špecializáciu v práve, ktorá ma najviac zaujíma a ísť na magistra. Anglicko je v tomto špeciálne - stačí mať bakalára a potom rôzne kvalifikácie. Nechcela som sa však limitovať len na Anglicko, preto som sa rozhodla aj pre magistra, ktorý je pre prácu v Európe nevyhnutný. Vždy som snívala o medzinárodných pozíciach. Pamätám si na výlet do Bruselu zo strednej školy. Stála som pri Európskom parlamente a povedala som si, že tu raz budem pracovať. Vtedy som tomu sama neverila, no ani nie o desať rokov neskôr som pracovala pre Európsku komisiu.
Prišiel vo vašom živote bod, kedy ste si povedali, že na to jednoducho kašlete a chcete sa vrátiť domov? Určite to stále nebolo ružové...
Momenty boli rôzne, no nikdy som sa nechcela vzdať. To by mi moje svedomie ani vedomie skrátka nedovolilo. Vždy som si povedala, že som o krok bližšie. Jasné, že všetko nebolo ružové - od veľkých stresových situácií počas štúdia cez súťaženie s tisíckami kvalifikovaných ľudí z iných prestížnych univerzít. Parkrát som si poplakala, ale vždy som nasledovala svoj sen, utrela slzy a išla ďalej. Vždy som sa snažila zlepšovať. Keď mi niečo nevyšlo, vyšlo niečo iné a ak to pre mňa nebolo uspokojivé, tak som robila všetko pre to, aby som sa dané miesto dostala... a naučila som sa, že ráno múdrejšie než včera je naozaj pravda.
Jeden čas ste boli modelkou pre Hollister. Ako sa vám zasa podarilo toto a v čom spočívala táto práca?
Áno, to boli skvelé študentské časy! Bol to môj part-time študentský job, pri ktorom som zažila veľmi veľa zábavy. Keď som začínala, Hollister bol viac-menej o relaxe, plážovom vzhľade a otvorenej priateľskej osobnosti. Ako modeli sme museli vyzerať prirodzene, mať akýsi plažový look, byť komunikatívni. Zjavne som splnila tieto podmienky. :)
Pracovala som pre nich štyri roky a našla som si tam priateľov na celý život z rôznych končín sveta.
Práca pre Hollister bola Rebekiným part-time jobom.
Po štúdiu v Anglicku ste zakotvili v Bruseli. Aký bol život tam a prečo ste sa tam vôbec ocitli?
Pracovala som pre Jednotnú rezolučnú radu (SRB), agentúru Európskej komisie. Dostala som sa tam tým, že som to skrátka vyskúšala. Počas magisterského štúdia som sa prihlásila na ich bluebook traineeship a motyka vystrelila. Bola som z toho veľmi milo prekvapená.
Najprv som pracovala ako bluebook trainee a potom mi ponúkli pozíciu právneho asistenta. Bolo to skvelé, bola som tam veľmi spokojná, mala som skvelých kolegov, práca ma bavila a navyše je v Bruseli fantastická slovenská komunita. Po roku som sa však rozhodla odísť, keďže som mala pocit, že sa ešte nechcem usadiť v komisii. Chcela som skúsiť súkromný sektor, robiť súťažné právo a preto som sa rozhodla vziať ponuku z právnickej firmy, kde som pracovala na ropnom mergri. Tam som zistila, že to, čo som si celý čas myslela, že bude moja životná náplň, ma v skutočnosti nebaví. Naopak finančníctvo, bankový sektor a s tým spojené právo mi začali veľmi chýbať.
Z tohto miesta ste putovali do Amsterdamu a to nie na len tak hocijakú pozíciu - momentálne pracujete v Národnej holandskej banke. To je práca, ktorá sa nepodarí získať len tak hocikomu...
Istým spôsobom som mala aj šťastie. V SRB so mnou boli spokojní, a tak ma odporučili Národnej holandskej banke, keďže som tam pracovala na holandských bankách. Poslala som im životopis, zavolali si ma na pohovor, celé sa to zomlelo rýchlo. Pohovory boli z viacerých častí, tvorili ich otázky o mne a o mojich ambíciách, prečo chcem pre nich pracovať a a prečo by si oni mali vybrať práve mňa a potom tie technické otázky z bankovej rezolúcie a podobne. Pamätám si, že v ten deň som bola uvoľnená, čo sa mne často nestáva, keďže som perfekcionistka. Myslím si, že sa im rátala moja úprimnosť, záujem o danú problematiku a predchádzajúce pracovné skúsenosti.
Šikovná Slovenka sa v Holandsku cíti ako doma
Čo je vašou náplňou práce? Viete si predstaviť, že na tejto pozícii zakotvíte?
Ja ako resolution officer som súčasťou prípravy rezolučnej stratégie a vopred pripravujem takzvané rezolučné plány, v ktorých sa určí plán prístupu, ak by mala banka zlyhať. Moja práca spočíva v každodennom kontakte s Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií v Bruseli (teda SRB, kde som predtým pracovala), Európskou centrálnou bankou a ďalšími medzinárodnými inštitúciami a oddeleniami v rámci holandskej banky. Pracujem hlavne v tíme a taktiež robím na právnych záležitostiach. Viem si túto prácu predstaviť robiť ešte ďalšie roky - veľmi ma to baví a ponúka mi to rôzne príležitosti.
Mohlo by vás zaujímať: Slovenka Soňa navrhovala interiéry milionárom: Rozhodla sa vrátiť do rodnej krajiny, kde chce ponúknuť to najlepšie
Ako vás vnímajú ako cudzinku v zahraničí? Vedeli by ste si vôbec predstaviť návrat na Slovensko a zúročenie svojich skúsenosti v rodnej krajine?
Naozaj sa tu necítim ako cudzinka. Všetci tu hovoria plynule po anglicky, ja sa učím po holandsky, v Bruseli som sa taktiež učila trochu po francúzsky - to, aby som im zalichotila, haha. Holanďania sú veľmi príjemným a milým národom, sú veľmi priami, nielen k sebe, ale aj cudzincom. Moji kolegovia sú skvelí, ak niečomu nerozumiem, preložia mi to, alebo so mnou vtipkujú v jednoduchšej holandčine.
Ja sa na Slovensko vždy rada vraciam, žije tam moja rodina, avšak žijem v Holandsku, kde som veľmi spokojná a cítim sa tu veľmi dobre. Človek nikdy nevie, kam ho vietor zaveje, no v blízkej budúcnosti sa na Slovensko vrátiť nechystám.
