Daniela Peštová: Bola som rada, že môžem vycestovať z Československa, nepotrebovala som byť v klube vyvolených

Super Natural 1990. To najlepšie, čo deväťdesiate roky ponúkli. Éra supermodeliek je dnes už  nenávratne preč. Pokus o comeback zlatej éry modelingu bol predzvesťou posledných sezón, nikdy však k tejto revolúcii reálne v takej veľkej miere nedošlo. Daniela Peštová, ikona česko-slovenského modelingu, ktorej dôveru si získala prestížna agentúra Elite Prague, so sebou spája viaceré generácie modeliek. To, čím si ich modelka získala, je zrozumiteľne vyslovené.

Prečítajte si tiež: VIDEO: Česko-slovenské tváre modelingu mieria na svetové finále v Paríži: Nová generácia je čoraz viac pripravená

V istom momente života vás objavila modelingová skautka v kine. Koľko ste mali vtedy rokov a na aký film ste išli? S kým ste vtedy boli?

Mala som devätnásť, študovala som Vysokú školu pedagogickú v Prahe. Bola som so svojím vtedajším priateľom a išli sme na film Wall Street. Objavila ma tam Milada Karasová, ktorá si ma po filme počkala a pozvala ma na kasting.

Každá generácia modeliek má niečo charakteristické. Ako by ste definovali tú vašu?

Nie je to presne definícia celej generácie, ale to, čo nás „dievčat z východu“ definovalo, bolo to, že sme boli niečo zvláštne, dovtedy pre svet modelingu zatiaľ nepoznané. Ako vieme, modeling stále hľadá niečo, čo tu ešte nebolo. V tú chvíľu, začiatkom 90. rokov, sme to boli práve my. Češky, Slovenky, Poľky...

Ako ste prežívali éru supermodeliek nazývanú tiež „The Originals“ a 90. roky?

Nijako. Ono to človek vníma skôr až spätne než vtedy, keď ten život práve žije. Až dodatočne sa obzrie a uvedomí si, wow, to bol celkom jedinečný čas.

V 90. rokoch sa supermodelky považovali pomaly za nadprirodzené bytosti, ktoré mali vplyv. Čím si myslíte, že to bolo spôsobené?

Myslím si, že modelky a verejne známe osoby vôbec majú dnes väčší vplyv, než sme mali vtedy my. Alebo môžu mať väčší vplyv, pokiaľ chcú svoje názory a pocity zdieľať napríklad cez sociálne médiá. V 90. rokoch boli modelky klasicky krásne, perfektné, ale tak nejako nedosiahnuteľné.

Bola to doba, keď neexistoval Instagram, a teda žiadne self promo. Ako a čím ste si museli pomôcť? Ako sa modelky v tom čase prezentovali?

Za mojich čias to bolo oveľa jednoduchšie. Určite to menej zasahovalo do súkromia a promo sa robilo klasicky – rozhovory, talk shows, autogramiády. Všetko toto organizoval buď klient, alebo agentúra, čo pre niekoho, ako som ja, kto sa úplne nevyžíva v self promotion, bola oveľa príjemnejšia cesta.

Bol to asi nejaký „rebríček“, ale nikdy som tomu nevenovala pozornosť, nebolo to pre mňa dôležité. Bola som rada, že som dostala možnosť vycestovať z Československa, že som mala každý deň prácu (niekedy aj dve denne), že som zarábala dobré peniaze, cestovala po svete. Nepotrebovala som potvrdenie, že patrím do nejakého extra klubu vyvolených.

Ako ste si predstavovali modeling a aký nakoniec bol v realite?

To je na tom práve to zvláštne. Modeling ako taký vtedy v mojich začiatkoch v Československu neexistoval, takže som absolútne nemala poňatia, do čoho idem a čo mám očakávať. Jednoducho som si uvedomovala, že pokiaľ chcem niečo iné, ako ponúkala komunistická šeď, mám jedinečnú príležitosť, ktorá sa nemusí opakovať, a tak som do toho išla bez akýchkoľvek predstáv alebo očakávaní. 

Spomeniete si na prvého významného človeka, s ktorým ste sa stretli a čo vo vás zanechal?

Bol to fotograf Patrick Demarchelier. Stretla som ho v New Yorku v jeho štúdiu a on si ma krátko na to zabookoval na moju prvú platenú prácu pre Les Copains v Miláne. Aj vďaka nemu sa moja kariéra rozbehla neobvykle rýchlo a na prvý pohľad bez zádrhu. 

Čo pre vás znamená módna fotografia 90. rokov?

Ja osobne mám fotografie z tejto éry rada. Sú dynamické, veľmi ženské, bez prehnanej retuše a napriek tomu dokonalé. V tom čase sa fotografie nerobili ako dnes, ako na bežiacom páse. Každá fotografia, aj tá pre najobyčajnejší katalóg, sa musela dobre nasvietiť, make-up, vlasy, oblečenie museli byť perfektné. Žiadna post produkcia, malo to svoje kúzlo. 

Aký bol New York v tom čase, keď ste sa doň presťahovali? Ako ste vnímali túto mekku módneho priemyslu?

Z mojej prvej cesty do New Yorku som nebola úplne paf. Pripadal mi príliš hlučný, špinavý. Keď som sa vrátila, vôbec som nepremýšľala nad tým, že by som tam chcela žiť. Potom však začali chodiť prvé pracovné ponuky a ja som sa rozhodla dať NYC druhú šancu. Potom som sa doň zamilovala a tá láska trvá dodnes, aj keď sa veľa vecí zmenilo.

V jednom z rozhovorov ste povedali, že veľa je o šťastí, byť v správnom čase na správnom mieste. Kedy sa to udialo vám?

V podstate od začiatku. Od momentu, keď ma oslovila Milada až v podstate dodnes. To šťastie je vždy tak trochu potrebné. Šťastie, pevná vôľa a pracovitosť. 

Ak by ste za seba mali nechať hovoriť vašu prácu, ktorá by to bola? Ktoré kampane by ste vybrali a z akého obdobia?

Myslím si, že pre každého človeka je to kompilácia všetkých udalostí, doterajších úspechov, z ktorých sa potom poskladá obraz toho, čo sa mu v živote podarilo. List klientov, pre ktorých som pracovala, je skutočne dlhý, ale život nie je o tom, aké kampane ste kedy nafotili.  Je to o tom, čo ste si z každej práce, stretnutia, úspechu a hlavne neúspechu zobrali k srdcu a ako vás to osobne posunulo. 

Diverzita a individualita posúva módu vpred. Aký je váš názor a postoj k súčasnej problematike udržateľnej módy?

Je načase, aby si každý uvedomil vplyv svojho konania. Aby si uvedomil to, že každý sme iba kvapka v mori a všetko je so všetkým prepojené a podľa toho sa treba aj správať, či už sa to týka našej interakcie s okolím alebo toho, či si kúpime ďalší sveter, ktorý nám len bude ležať v skrini alebo ktorý si oblečieme len párkrát, než si kúpime nový len preto, že stojí pár eur. 

Neprehliadnite: VIDEO: Riaditeľ modelingovej agentúry Saša Jány: Klasickú krásu už nehľadáme. Chceme originál

Čo sa vám vybaví pod pojmom „modelka“ na prahu novej dekády, nového desaťročia 2019 – 2020? Aká je vo vašich predstavách?

Je potrebné rozlišovať medzi modelkou a rolou modelky. Modelka je niekto, kto vďaka svojmu fyzickému vzhľadu pomáha predávať produkt. Rola modelky je naopak niekto, kto je nám vďaka svojim názorom a spôsobu života blízky. Jej životný postoj nám imponuje, chceme o nej vedieť viac. Takýchto modeliek začína byť v modelingu čím ďalej, tým viac, a ja to vítam. 

Najlepšie rozhodnutie vo vašej kariére modelky?

Určite to, že som do toho vtedy na začiatku išla. Bez toho by nebolo nič, ani fotenie prestížnych tituliek magazínov, ani anjelik Victoria's Secret, ani nič iné. 

THROWBACK TIME

Foto: Matúš Tóth
Styling: Milena Žuravljova
Make-up: Ivana Tokárska / Sensai 
Hair: Ivana Tokárska / Sachajuan
Model: Daniela Peštová / Elite Prague

Viac zaujímavých článkov a rozhovorov nájdete v aktuálnom vydaní magazínu FEMINITY, ktorý je práve v predaji v stánkoch