Presunúť na hlavný obsah

VIDEO: Backstage s Alexandrou Gachulincovou: Všetko je v hlave, musíš sa nastaviť na to, čo chceš dosiahnuť

Modeling

Modelka Alexandra Gachulincová z Elite Bratislava vo fashion story Next to the pool pred objektívom Marcela Gonzaleza-Ortiza. Pozrite si "Behind The Scenes" video z fotenia a nenechajte si ujsť tiež rozhovor s tvárou letného FEMINITY magazínu.

Tvár modelky a duša rebelky. Modeling povýšila na životný štýl, keď v štrnástich rokoch zažiarila jej modelingová kométa, ktorá ju vyniesla do prvej ligy továrne na krásu. Alexandra Gachulincová z Elite Bratislava. Modelka s nezameniteľnou persónou. Na pľaci profesionálka, v súkromí žena odhodlaná prežiť život naplno bez akéhokoľvek zaváhania.

Nenechajte si ujsť: VIDEO: 10. narodeniny FEMINITY: Silvia Kušnírová s top detailom kravaty, Zuzana Kanisová a Emma Drobná udávajú štýl

FEMINITY TV: Backstage fotenia fashion story so Sashou Gachulincovou do FEMINITY LETO 2019

Foto: Marcel Gonzalez-Ortiz
Styling: Zuzana Kanisová
Make-up: Klára Surdusová
Hair: Renáta Márová/ L'Oréal Professionnel
Model: Alexandra G./Elite Bratislava


Budíček v nedeľu ráno, nástup na pľac o 8.00 a rovno do bazéna. Ako sa ti fotilo a na čo si myslela, keď si sa zžila s týmto prostredím? Dá sa vôbec takto skoro ráno naladiť na vlnu „party girl“ bez toho, aby si prišla rovno z párty ešte zo soboty? 

Fotilo sa mi super! Tím bol skvelý, všetci sa poznáme už veľmi veľa rokov, tak je to vždy príjemné stretnúť sa s ľuďmi, ktorí ťa poznajú od začiatku kariéry a máš si s nimi čo povedať. Lokalita bola veľmi cool. Momentálne sú v kurze takéto socialisticko-funkcionalistické priestory. Mali sme krásne počasie a výborné svetlo – čo je dosť podstatné pri fotení. Bazén mal ideálnu teplotu, aj keď sme väčšinu záberov fotili mimo bazéna. Som profesionál, takže sa nemám problém rýchlo etablovať na akýkoľvek koncept fotenia. Fotili sme v nedeľu ráno, čo mi vôbec nevadilo, pretože som mala šancu pracovať s tými najlepšími v odbore.

Ako štrnásťročná si vyhrala prestížnu modelingovú súťaž Schwarzkopf Elite Model Look 2005 a začal sa pre teba kolotoč povinností, zatiaľ čo tvoji rovesníci sa zabávali vonku a viedli bezstarostný život. Ako vnímaš túto etapu svojho života s odstupom času?

To už bolo dávno :). Vnímam to ako veľkú školu života. Byť mimo svojej komfortnej zóny, rodiny, kamošov, sama vo svete, nie je to ľahké a ani to nie je pre každého. Ale bola to úžasná jazda! Skĺbiť školu, rodinu a prácu bolo náročné, ale užila som si to a teraz mám tie najkrajšie spomienky. Som rada, že som mohla zažiť ešte éru „starého dobrého modelingu“. 

Trávila si vtedy aj letné prázdniny prácou v zahraničí alebo čo to pre teba znamenalo?

Väčšinou som trávila v zahraničí celý rok. Pracovalo sa nonstop. Sviatky, víkendy, piatky... aj cez leto, vždy som si však dopriala letnú dovolenku. Niektoré dievčatá cez rok nemohli a pracovali hlavne v lete. Samozrejme, bolo aj obdobie direct bookingov, čiže modelka lieta na otočku z domu do práce a späť.

V profesionálnom modelingu dokonalosť spočíva v tom byť práve sám sebou. Dokáže sa osoba ako ty prispôsobovať alebo si si išla vždy to svoje?

Keď chceš byť úspešnou profesionálnou modelkou, musíš sa prispôsobiť. Som stále sama sebou, ale snažím sa byť trochu aj psychológ, aby som vedela odhadnúť, čo si môžem dovoliť, mať isté hranice. Inak vystupujeme pred nemeckým klientom, inak pred francúzskym alebo talianskym, súvisí to aj s mentalitou a vkusom. Ja sa síce nezdám, ale som veľmi prispôsobivá. V opačnom prípade by som to nikdy nikam nedotiahla. Samozrejme, mám vlastnú hlavu, no snažím sa počúvať aj rady a prijať kritiku. Všetko je to v hlave. Musíš sa nastaviť preto, čo chceš, a potom idú veci oveľa ľahšie.  Dôležité je mať pozitívny prístup k práci, ktorá môže byť aj tvojím hobby.

Na Instagrame si raz povedala, citujem: „Stand of the circle of peace cause only the willing will see their dreams.“ Čo si tým mala presne na mysli?

Išla som v aute a počúvala rádio FM. Hrali tam záznam koncertu Ziggyho Marleyho a veľmi sa mi táto pesnička zapáčila. Je o živote. Len tí, ktorí sú schopní sa niečoho alebo niekoho vzdať a urobiť maximum pre svoje sny, ich aj dosiahnu. Akcia reakcia. Niečo za niečo. Nič ti nepadne len tak z neba. 
„Stand in the circle of peace, cause only the willing will see their dreaaaaams.“

Práve Instagram vytvoril akýsi paralelný svet s tým reálnym, nevnímaš to tak? Máš naň nejaký vyhranený názor?

Občas neviem, ako mám ten Instagram vnímať. Už to nie je o pekných fotkách a videách známych aj neznámych ľudí. Momentálne je to biznis. Slovensko zažíva „Insta boom“ posledné dva roky. Samý „teleshopping“, súťaže, pre mňa osobne nuda. Ja sa len pýtam, čo príde teraz? Po Instagrame? Sme presýtení toho „dokonalého Insta sveta“, že zabúdame žiť ten svoj reálny. Super príležitosť pre mnohých ľudí, ktorí s ním vedia pracovať a stali sa vďaka nemu úspešnými. Na druhej strane, niektoré instagramové celebrity za to nestoja. Citovala by som: „Stop making stupid people famous.“

Ako všetko, má to svoje výhody aj nevýhody. Aspoň vidím zaujímavé miesta, kam ešte chcem ísť, alebo kamarátov, ako žijú.

Myslíš si, že sa vrátia „staré dobré“ časy aj v modelingu a modelky sa stanú po tejto „instantnej“ ére opäť exkluzívnymi?

Verím, že sa ešte vrátia v prospech nás, ale som realista. Fashion biznis chce ľudí z ulice, tzv. „street people“. Klienti obsadzujú do svojich kampaní herečky, speváčky, DJ-ky, tanečnice, skateboardistky... Éru supermodeliek nahradil momentálne trend instagramových celebritných modeliek.

Čo je pre teba osobne najväčší div 21. storočia?

Jednoznačne to, ako naša krásna zem stále odoláva, a to nie len ako div 21. storočia. Je úžasne sledovať, ako sa vždy, keď ju my ľudia ničíme a devastujeme, obnovuje. Ona nás nepotrebuje, ale my potrebujeme ju. Treba si to uvedomiť. Fascinujú ma miesta na Zemi, ktoré ešte nie sú až tak veľmi dotknuté turizmom. Pretože Havaj, Peru, Kapské mesto, Čínsky múr, Grand Canyon, Nepál alebo Rím sú krásne a úžasné miesta, no pre mňa je jedným z divov 21. storočia aj osobný pokoj a obyčajné ľudské šťastie. To si tvoríme my sami a môžeme ho dosiahnuť hocikde na svete. Je jedno, či si na horách na Slovensku alebo pri mori na druhej strane zemegule.

Books
Not Guns
Culture
Not Violence

Priblížiš nám túto myšlienku? Znamená to, že si pacifista? Vnímam, že sa angažuješ v rámci spoločenských tém, páči sa mi, že ti nie je spoločnosť a svet ako taký ľahostajný. 

Myslím, že som to napísala asi vtedy, keď na Slovensku v roku 2018 zavraždili investigatívneho novinára a jeho snúbenicu. Alebo keď sa stala na svete iná nespravodlivosť. Radšej deti učme milovať druhého človeka, zvieratá a prírodu. Nie nenávisti. Snažme sa seba a ďalšie generácie viesť k vzájomnému rešpektu a láske. Radšej zober knihu a nie zbraň (či už zbraň ako takú – pištoľ, alebo zbraň ako nenávistný koment na sociálnej sieti, alebo ohováranie).
Nepovažujem sa za nejakého extrémneho pacifistu. Samozrejme, vždy je lepší mier než konflikty. No pokiaľ sa tu nejakí páni s vysokým egom budú trhať a biť o moc, peniaze, ropu, vládnutie, tak to nikdy nedosiahneme.
Rada vyjadrím svoj názor na situáciu, spoločnosť... myslím si, že ľudia nemajú byť ticho. Majú sa biť za svoje práva. A mali by sme sa všetci angažovať vo veciach verejných, lebo sa týkajú nás, či už je to v spoločnosti alebo v environmentálnej pomoci.

Tvoja rodina je čiastočne z Ameriky, takže si tam prežila značnú časť detstva. Ty sama si dosť liberálna duša, do akej miery ťa formovala práve táto krajina?

Z maminej strany žije celá rodina v USA. Niektorí pochádzajú zo Slovenska, iní už z Ameriky. Skôr sme sa tam boli niekoľkokrát pozrieť. Je pravda, že som skôr liberálna, no mám rada aj tradície. Odjakživa sa mi páčila západná kultúra, ale všetko s mierou. U mňa sa to tak menilo. Ako dieťa ma uchvátila, potom ako tínedžerka som ju nevedela vystáť, ale nakoniec som sa utvrdila v tom, že milujem americký optimizmus.

Amerika nie je len tá pozlátka, ktorú často vnímame. Každý si myslí, že ľudia sú falošní, ale povedzme si úprimne, koho nepoteší, keď máš zlý deň, zlú náladu a ideš po ulici a zastaví ťa človek a pochváli ti vlasy, kabelku či oblečenie? Hneď ti to zdvihne sebavedomie aj náladu. Či už to myslel tak alebo onak. Ľudia sú tam viac prajní. Nezávidia. Tešia sa z každého úspechu s tebou. Na Slovensku sa sláva a úspech neodpúšťajú. Tam je to pravý opak. Je to nádherná krajina so super ľuďmi, krásnou prírodou. Milujem angličtinu, hlavne americkú. Moje deti budú najskôr vedieť po anglicky a až potom možno po slovensky :).

Čo všetko si tam precestovala? Myslíš si, že tak ako sa hovorí, cestovanie a spoznávanie sveta formuje osobnosť? Ako formovalo tú tvoju?

Precestovala som Arizonu, Kaliforniu, Utah, Nevadu, NYC, Philadelphiu... no vždy je čo objavovať. Hlavne som si zažila aj to, ako sa tam žije normálny všedný život. A to je to najpodstatnejšie. Potom sa vieš ľahšie etablovať a hlavne to aj tebe samej otvára viac oči –  obohacuje tvoje pohľady na život.
Na 100 % si myslím, že cestovanie a spoznávanie nových miest a kultúr nás formuje. Nevidíš svet čierno-bielo, ale farebne. Od malého dieťaťa som bola taká svetáčka, nebola som to tiché slušné dievčatko „z kostola“. Od  štrnástich rokov pracujem, cestujem. Prebíjam sa v práci, v živote sama. Ak človek nie je trdlo, vo svete sa naučí mnohým veciam. Oťuká sa a môže sa stať aj lepším človekom.

Celý rozhovor si prečítajte v novom čísle magazínu FEMINITY LETO 2019, ktorý je práve v stánkoch v predaji. Pozrite si upútavku.