Anna Tásler cestuje po svete a o svoje zážitky sa delí: Neprehliadnite jej tipy, ktoré rozhodne stoja za poznanie

Blogerka, cestovateľka a novinárka Anna Tásler má precestovaných už vyše päťdesiat krajín a ešte stále má chuť objavovať ďalšie. Cestovanie je pre ňu vášeň, vykročenie z komfortnej zóny a životný štýl v jednom. a práve vďaka nemu stretla ľudí a navštívila miesta, na ktoré nikdy nezabudne.

Ste vyštudovaná novinárka, pracovali ste aj v rádiu, ako ste sa nakoniec dostali k cestovaniu?

Cestuje dnes už v podstate takmer každý, či už za prácou, alebo oddychom. Našťastie, je cestovanie už aj pomerne dostupnou a vďaka internetu aj jednoduchou záležitosťou. Stačí pár klikov a človek má zabookované ubytovanie či letenky. No k takému dobrodružnému cestovaniu, keď prekročíte hranice svojej komfortnej zóny, ma priviedla asi moja zvedavá povaha.

Inšpirujte sa: Štokholm na jeden deň: Najnavštevovanejšie múzeum či Nobelova kaviareň pre intelektuálov

Človek musí mať asi v krvi odvahu ísť na vlastnú päsť aj do oblastí, ktoré nie sú typickými dovolenkovými destináciami, ako bolo v mojom prípade napríklad niekoľkomesačné cestovanie karavanom po Austrálii, či Veľká Noc na Filipínach počas ich každoročných rituálov bičovania a ukrižovávania sa, kde som sa dostala priamo do centra diania. Tak, ako som sa pri svojom povolaní novinárky zvedavo zaujímala o veci, tak aj pri cestovaní sa rada púšťam do rozhovorov s miestnymi, zaujíma ma lokálna kultúra, jedlo. Jasné, že aj tie najhlavnejšie turistické atrakcie, ale tiež menej známe miesta a bežný život v uliciach. Takéto cestovanie ma najviac baví.

Okrem príbehov z ciest na svojom blogu píšete aj o móde a hudbe, ktorá z týchto troch vecí je Vám najbližšia?

Cestovanie tvorí na mojom blogu TraFaM určite 90% obsahu. Ak píšem o móde a hudbe, tak vlastne aj tak v súvislosti s cestovaním. Napríklad články z rôznych hudobných festivalov ako trebárs Coachella či Sziget, prípadne ak v nejakej krajine natrafím na fajn lokálnych interpretov, ktorých tvorba ma baví. Určite sa však neštylizujem do nejakej pózy odborníka ani na hudbu, ani na módu. Dokonca ani pri článkoch o cestovaní sa veľmi nesnažím radiť, kam ísť, koľko stojí lístok na vlak či kde nájdete výhodné letenky. Skôr sú to moje subjektívne zážitky a skúsenosti, niekedy vtipné, inokedy bizarné. Na cestách sa toho človeku vždy veľa prihodí. A v každom článku na blogu je aj kopec fotiek. To ma baví, na cestách obzvlášť.

Navštívili ste množstvo krajín, podľa čoho sa rozhodujete, ktorá bude ďalšou v poradí?

Samozrejme, mám aj svoje “srdcovky”, kam sa vždy rada vraciam, napríklad Kambodžu, Taliansko či Kaliforniu, no v zásade sa snažím objavovať vždy nové miesta a krajiny, kde som ešte predtým nebola. A som rozhodne viac plážový typ, než horský, to tiež zvykne dosť zavážiť. Mám rada ostrovy, ideálne malé, izolované čo najviac od civilizácie ako napríklad tie v Polynézii, kde nikto nerieši či si sa ráno vôbec učesal a máš alebo nemáš make-up, kde môže človek celý deň behať bosý a aspoň na chvíľu sa celkom “odtrhnúť” od reality bežných dní doma.

Prečítajte si: Dôvody, pre ktoré by ste v roku 2018 mali vyskúšať cestovanie po svete karavanom: Títo ľudia v nich prežijú celý život

Práve sme na Slovensku prežili posledný výkrik zimy. Do akej krajiny najradšej utekáte vtedy, keď máme doma mínusové teploty?

Do akejkoľvek, kde je vtedy teplo. Každý rok sa teším ako malá, keď na Slovensku napadne sneh, no úplne by mi stačilo, keby zima trvala týždeň-dva (smiech).

Na cestách ste určite stretli množstvo inšpiratívnych ľudí. Je niekto taký, kto Vám doteraz utkvel v pamäti?

Jasné, takmer v každej krajine, ktorú som navštívila, som stretla inšpiratívnych ľudí. S mnohými som dodnes v kontakte. Napríklad v Manile na Filipínach som stretla chalana, ktorý sa z najchudobnejších miestnych pomerov prepracoval až medzi svetovú tanečnú špičku, na turné sprevádzal mnohých svetových interpretov. Nezabudol však odkiaľ pochádza a pravidelne sa do Manily vracia, vybudoval tam pre decká zo slumov centrum, kde sa učia angličtinu, tanec a kde pre ne vymýšľajú program, aby sa vždy venovali niečomu zmysluplnému, netúlali sa po uliciach a nekradli. Vzal nás do toho centra a videla som, že jeho snaha má zmysel, že je pre miestne decká veľkou inšpiráciou. 

Prečítajte si aj: VIDEO: Z Bratislavy sa presťahovala rovno na Bali: Atraktívna cestovateľka Mimi prezradila, čo ju k tomu viedlo

Zaujímalo by ma, či nemáte problém po návrate domov. Nemáte pocit, že vás daná krajina istým spôsobom zmenila a už domov tak nejak nepatríte?

Najhorší je vždy jetlag a občas teplotný rozdiel, no po pár dňoch sa vždy dostanem do normálu. Beriem to už ako neoddeliteľnú súčasť lietania medzi časovými pásmami. A jasné, že mi občas napadne, aké by bolo fajn usadiť sa v nejakej inej krajine, kde možno veci fungujú lepšie ako u nás a je tam vždy teplo a more. No potom vidím napríklad slumy v Indii či v Keni a som vďačná za to, že sa môžem na Slovensko vrátiť. Nič nie je len čierne alebo biele. A ja som vždy bola hrdá Slovenka, ktorá aj v zahraničí s nadšením rozpráva ľuďom o našej krásnej prírode, že Slovensko nie je Česko-Slovensko, ako si stále mnohí myslia, že naše mestá sú vyspelé a oplatí sa našu krajinu navštíviť.