Po piatich rokoch som stretla otca svojej platonickej lásky: Nikdy by som nepovedala, že práve on bude môj muž

„Do Tomáša som sa zamilovala v deň, keď som nastúpila do nového zamestnania, ktoré bolo odmalička tak trochu mojím snom. Tešila som sa ako malá, keď som vstupovala do budovy vydavateľskej spoločnosti a predstavovala som si, ako asi bude vyzerať moja budúcnosť v sektore, ktorý bol pre mňa ako stvorený. A priamo na recepcii stál on. Vysoký, urastený, s mužnou bradou a tmavými očami. Od momentu, keď som ho uvidela v pracovnom zanietení ako vybavuje veci, ktoré mal ako asistent manažéra na starosti, nebolo mi viac treba. Bola som v tom až po uši.“ rozpráva svoj príbeh Natália.

Prečítajte si: Otehotnela som so svojím exmanželom: Jeho aktuálna partnerka zareagovala na správu takto nečakane

„Nanešťastie Tomáš ani po niekoľkých rokoch vôbec netušil, kto som. Robila som na inom oddelení a okrem obedov, poobedných káv či stretnutí celej firmy sme nemali ani len možnosť, ktorá by nám dovoľovala sa zoznámiť. A ja, romantická duša, som nechávala všetko na osud a po nociach som snívala o tom, ako zaspávam s ním, ako sa ma dotýka, ako si ma vezme priamo v kancelárii.

Nič z toho sa však ani zďaleka nestalo a moje pôsobenie vo firme sa po piatich rokoch pomaly, ale isto blížilo ku koncu. Dostala som totiž ponuku od iného vydavateľského domu, kde mi ponúkli pozíciu, ktorú v našej firme zastupoval moj vysnívaný Tomáš. V pondelok sa mal konať pohovor a ja som ho kvôli sebevlastnej neporiadnosti takmer zmeškala.“

Inšpirujte sa: Svojho muža som si vzala z tohto nezmyselného dôvodu: Dnes sa rozvádzame...

„Hneď pred vchodom som vybehla z taxíka a, čo čert nechcel, presne ako pred piatimi rokmi aj teraz stál na recepcii neuveriteľne krásny muž. Na rozdiel od minulosti som však do neho vo svojej uponáhlanosti na ceste k výťahom celou silou narazila. On sa otočil, zmiatol ma svojím tmavým hypnotizujúcim pohľadom a v rýchlosti ma podoprel, aby som hneď v prvý deň neskončila zahanbene na podlahe. Predstavil sa ako Ivan. Vraj je obchodným partnerom spoločnosti a v prípade, že by som chcela svoj úspešný pohovor tak trochu osláviť, môžeme zájsť neskôr na pohárik či kávu.

Galantne mi pomohol skoordinovať sa a v poslednej sekunde mi podal svoju vizitku. Niekde medzi nervozitou, čakaním a strachom som nemohla prestať myslieť na toho muža. Bol taký šarmantný, mužný, silný a pritom galantný. Tak veľmi sa mi podobal na Tomáša. V rýchlosti som sa pozrela na vizitku a zamrzla som. Jeho priezvisko. Bolo rovnaké ako Tomášove. Bratia však byť nemohli, tento muž vyzeral tak o dvadsať rokov starší.“ pokračuje Natália.

„No nič, teraz musím zvládnuť pohovor a potom budem polemizovať, povedala som si.  Po pol hodine som z kancelárie vyšla s novou pracovnou ponukou a hlavou plnou myšlienok. No jediné, na čo som sa zmohla bolo, že som vytočila číslo z vizitky. Čakal pred vchodom. Sedel v aute a tvrdil, že na mňa nemohol prestať myslieť a dúfal, že sa nakoniec ozvem. Zašli sme na drink do baru na druhej strane ulice a dlhé hodiny sme sa len rozprávali. Nechápala som, ako je možné, že si tak skvele rozumieme. Tento muž bol priam neuveriteľný. Taký galantný a zároveň hypnotizujúco tajomný, ale hlavne, tak podobný Tomášovi. Vo všetkom, v správaní i vo výzore.“

Mohlo by vás zaujímať: S manželom sme si zaužívali jednu milú tradíciu, vďaka ktorej si aj po 20 rokoch rozumieme: Toto robíme...

„Začalo sa stmievať a ja som svoje podozrenie už nemohla ďalej vydržať. Ospravedlnila som sa, že už musím ísť, ale určite sa vidíme čo najskôr a vzala som si taxík domov. Hneď ako som otvorila dvere vrhla som sa k počítaču a cez Tomáša som sa snažila dopátrať k tomu, či nemá s neznámym cudzincom čo to spoločné. A tam to bolo. Oni dvaja na spoločných fotografiách. Z promócií, spoločných dovoleniek a víkendov. Otec a syn.  Ach bože, takže je to pravda. O Tomášovom otcovi som predtým vedela ešte menej ako o samotnom Tomášovi. Kolovali len reči, že je rozvedený a je to veľký fešák. Zjavne tieto klebety boli naozaj pravdivé.

Len čo som sa upokojila a v rýchlosti vypila dva poháre vína, povedala som si, že jednoducho uvidím, ako sa veci vyvinú. Už príliš dlho som čakala na pána vyvoleného a čo ak to je práve on? Od tohto incidentu už prešli dva roky a ja a Ivan sme neuveriteľne šťastní. Možno ma k nemu ťahali platonické city, ktoré som tak dlho pociťovala k jeho synovi, možno ma opájala ich podoba a možno mal Ivan ešte niečo naviac. Ani jeden z nich však vôbec netuší, ako sa obaja zahrali s mojím srdcom a osudom.“ zakončuje svoje rozprávanie Natália.