10 najväčších chýb, ktoré každodenne robíme pri nakupovaní: Pozrite si, aký to má na nás dopad!

1. Nechávame sa ovplyvniť slovom „Akcia“

Spotrebiteľské prieskumy na Slovensku ukazujú, že radi nakupujeme za výhodné ceny. Produkty označené ako „Akcia“ majú prednosť pred kvalitou produktu a tiež pôvodom. Nerobí nám tak problém uprednostniť zahraničný tovar pred tým slovenským.

„Ak už ale nakupujete akciový tovar, preverte si, či je cena v akcii správne nablokovaná,“ upozorňuje Maroš Paulini, kandidát na europoslanca, ktorý sa aj v ďalších bodoch jednotlivo vyjadruje k problematike.

2. Preferujeme kvantitu pred kvalitou

S nakupovaním zľavnených výrobkov súvisí aj kvantita. Slováci chcú ušetriť a tak sa riadia heslom, čo najviac, za čo najmenej peňazí. 

„Nevšímame si, že napríklad toaletný papier má v Rakúsku o jednu vrstvu viac, prášky na pranie perú lepšie, aviváže voňajú dlhšie. Detské výživy tej istej značky pre nás vyrába Maďarsko a Poľsko a pre Rakúšanov Nemecko, pričom rozdiel je poznať. Rovnako poznajú aj rozdiel naše deti pri jednorazových plienkach.“

3. Nečítame si na obale informácie o produkte

Väčšina z nás ešte stále nečíta informácie o produkte. Môže sa nám preto stať, že kupujeme zahraničný tovar, nevieme, čo v skutočnosti obsahuje a výnimkou nie je ani tovar so skončenou trvanlivosťou, ktorý je zabudnutý na pulte v supermarkete. 

„Podľa európskej smernice o ochrane spotrebiteľa sa musia uvádzať jasné informácie o výrobku nielen pri predaji v kamenných obchodoch, ale aj cez internet. Európske smernice sú včlenené do nášho práva, najmä v zákone o ochrane spotrebiteľa a občianskom zákonníku.“

4. Nezakladáme si na kvalite mäsových výrobkov 

Sme národom kuracích a bravčových rezňov, no stále našej pozornosti uniká pôvod mäsa, ktoré kupujeme. Treba si dávať pozor. Kuratá sú často chované v klietkových chovoch v zlých podmienkach.

„Na konci minulého roka otriasol potravinárskym svetom škandál, keď sa zistilo, že poľskí chovatelia stále dávali dobytku mäsokostnú múku z mŕtvych zvierat. Urobili tak napriek tomu, že ju ako zdroj choroby šialených kráv Európska únia zakázala.“

5. Myslíme si, že kupujeme čerstvé pečivo, ale v skutočnosti len polotovary

Teplému, chrumkavému a naozaj na pohľad lákajúcemu pečivu dnes už odolá málokto. V skutočnosti však kupujeme polotovar a nie úplne čerstvé pečivo, vyrobené poctivou prácou. 

„Vedeli ste, že keiserky, ktoré vyzerajú ako celozrnné nie sú celozrnné, ale sú iba prifarbené, aby vyzerali tmavo?“

6. Nepodporujeme domácu produkciu, ale skôr zahraničnú 

Nakúpiť všetky potraviny pod jednou strechou má síce výhody v podobe pohodlia, ale aj isté nevýhody. Nepodporujeme domácu produkciu, ktorá sa dá nájsť na miestnych trhoch a disponuje oveľa lepšou kvalitou. Za ten gurmánsky zážitok i zdravie, to rozhodne stojí obehať.

„Kupujeme cesnak z Číny a zeleninu z fóliovníkových polí Španielska. Moja stará mama je záhradkárka, chodil som s ňou na trh. Som vychovaný podporovať domácich farmárov. Preto chodím nakupovať zeleninu a mliečne výrobky do tržnice. Riešením sú fungujúce malé, rodinné farmy a ich prepojenie so spotrebiteľmi. Existujú spoločenstvá spotrebiteľov, ktoré si do miest objednávajú zásobovanie z malých fariem, napríklad Agrokruh.“

7. Ak aj nechcene kúpime výrobok po záruke, ktorý sa na pulte objavil, nejdeme ho reklamovať

Slováci majú pokoru a tak si málokedy otvoria ústa, ak sa im niečo nepáči alebo sú istým spôsobom poškodení.  Reťazce si však dovolia toľko, koľko im sami ľudia dovolia. A s tým súvisí aj podsúvanie už na oko nekvalitných potravín, ktoré aj napriek nízkej kvalite ľudia naďalej kupujú.

„Dnešný spotrebiteľ má viacero možností, môže reklamovať, obrátiť sa na Asociáciu spotrebiteľov alebo napríklad výrobok odfotiť a zdieľať ho na sociálnych sieťach, čo sa stalo účinným nástrojom nápravy, keďže reťazce v dnešnej dobe dbajú  povesť svojej značky.“

8. Nekontrolujeme si po nákupe pokladničný blok 

Zamyslite sa, koľkokrát ste si po nákupe skontrolovali blok. Je síce pravda, že dnes sú pokladne na veľmi dobrej úrovni a všetko je riadené elektornickým systémom na základe kódu. Môže sa však stať, že v systéme je nahodený iný kód a tým pádom aj iná cena (napríklad pri zľavnenom tovare).

„V USA, porovnateľne veľkom trhu ako EÚ vzniknú za rok pokladničné rozdiely vo výške 2,1 miliardy eur. Najčastejšie chyby reťazcov sú nenablokovanie akcie a váženie výrobku aj s obalom. Ako riešenie radím, vybrať si niekoľko položiek, napr. sa sústrediť na akciové výrobky, odfotiť si pultovú cenu mobilom a porovnať cenu s bločkom.“

9. Veríme politikom, že máme na Slovensku v porovnaní s inými krajinami dobré ceny

Málokto z nás si preveruje „fakty“, ktoré nám podsúvajú politici a médiá. Tí, ktorí cestujú aj mimo Slovenska vedia, že potraviny tu rozhodne najlacnejšie nemáme. 

„Vláda za účelom získania peňazí od ľudí zdvihla DPH, vrátane sadzby na potraviny na 20%. Pritom v Rakúsku je DPH na potraviny 10% a v Poľskú je dokonca sadzba DPH na nespracované potraviny 5 % a na spracované 8%.“

10. Uspokojíme sa s tým, čo nám náš trh ponúka a nepripúšťame si nové riešenie problému 

Jedna z najhorších vlastností ľudí je obmedzenosť pohľadu a nepripúšťanie si iných názorov, nie to ešte riešení. 

„Riešením je spájanie spotrebiteľov, hlas ľudí vytvára tlak na zmenu reťazcov. Reťazce míňajú veľké prostriedky na marketing a prieskum trhu. Hneď ako začnú spotrebitelia žiadať lepšiu kvalitu, reťazce si to všimnú a zmenia sortiment. To potvrdzuje aj minuloročný 5% nárast domácich potravín v nákupných košíkoch slovenských rodín, čo predstavuje asi 300 miliónov eur pre našich výrobcov,“ dodáva na záver Maroš Paulini, kandidát na europoslanca.