Príliš intímne vzťahy na pracovisku: Ako málo stačí, aby sa muž nechal zmanipulovať milenkou?!

Dada bola v kolektíve veľmi obľúbená. Každý ju vychvaľoval, ťahal na obed alebo na žúr. Bola tou bútľavou vŕbou, ktorej sa každý zveroval v piatok pri červenom víne. Aspoň tak mi to frajer Mišo prezentoval, keď mi opisoval svoj nový pracovný kolektív. To bolo prvýkrát, čo som pri narážkach na jeho novú kolegyňu spozornela. 

„Kamarát taky rád“

Normálne nebývam zbytočne podozrievavá ani žiarlivá, no táto osoba mi neskutočne vŕtala v hlave. Keď som mu ráno volala do práce, rozmýšľala som nad tým, čo asi robí, či spolu flirtujú, ako vyzerá a či je nazaj taká vtipná. Nahovárala som si, že sa až tak nezmenil, odkedy má novú robotu, no o sexe som mohla len snívaťa rozprávať sme sa nerozprávali už dávno pradávno. Možno si Dadou spolu skajpujú alebo píšu cez Facebook! Tá predstava ma dennodenne umárala. Čo je lepšia ako ja? Jasné, ona mu nevykladá o tom, že je bordelár a neumyl riad... Ale aj o tom normálne vzťahy sú. Či nie?!

Jedného pekného večera sme sa s Mišom pohádali kvôli firemnej párty, kam ma nechcel zobrať, vraj tam budú len „kolegovci“. Dopadlo to presne tak, ako si myslíte. Mišo na večierku, ja urevaná doma, na ďalší deň tichá domácnosť. Keď sa v pondelok vyparil bez slova do práce (nikdy predtým len tak neodišiel), povedala som si, že zistím, čo je vo veci. Každá žena totiž cíti, keď sa v jej revíri obšmieta cudzia samica. 

Neboli to len „haluze“

Ľudia, čo pátrajú v súkromí druhých, sa mi odjakživa hnusili, no dnes som ich vymazala z pamäte rovnako ako zábrany otvoriť si priateľov Facebok. Moje očakávania, sa bohužiaľ, naplnili. Posledná správa bola od Dady. Ešte neprečítaná. „Zlatko, ďakujem za to, že si taký chápavý. Mal by si to Petre povedať. Ja viem, ste spolu dlho a tak, ale veď... takto to ísť ďalej nemôže...“ A ešte bla bla bla bla. Bolo to tak, srdiečka, smailíky... Odzačiatku to medzi nimi iskrilo, no už po mesiaci obaja vedeli, že sú si súdení a podobné kecy. Rozmýšľala som, či som tomu mohla nejak zabrániť, stopnúť to, začať sa chovať inak. Na všetky otázky som si odpovedala záporne. Necítila som výčitky, ani smútok, skôr oslobodenie sa. Budem mať tridsať, chcem rodinu a nie sliediť, či ma môj vyvolený veselo neťahá za nos. Škoda, že to nebolo ako v prípade mojej kamošky, ktorá si myslela, že ju snúbenec podvádza, no on iba pomáhal s prípravou projektu bývalej kolegyni.

Dôveruj ale preveruj?

„Vzťah je najmä o dôvere medzi dvoma ľuďmi. Čokoľvek ju naruší, negatívne sa to odzrkadlí na kvalite vzťahu. Ak ste si vybrali partnera pre život, nemali by ste o ňom pochybovať a živiť tak iskierku nedôvery. Nerobí to dobro pre žiadneho zo zúčastnených,“ radí psychologička. Ak prehnane žiarlite na jeho kamarátku, spolužiačku zo strednej či chápavú kolegyňu, nenápadne to naznačte. Pozor, bez hystérie! Buď sa mu nebude chcieť skrývať a pôjde s pravdou von (ešte vám bude vďačný, že ste mu to uľahčili), alebo vám vysvetlí, ako sa veci majú. Rozhodne však nebudete žiť v neistote a pitvať sa v nepodstatných detailoch medziľudských vzťahov.