Elixír života a večná mladosť: Tieto fakty vyvracajú, že ide len o mýtus!
História hľadania elixíru života je rovnako stará ako sama túžba človeka uchovať si večnú mladosť a dožiť sa vysokého veku. Vieme ale v skutočnosti nájsť elixír života a večnej mladosti?
Elixír života a večná mladosť je jednou z tém v knihe Doba jedová 2
Elixír mladosti poznali už Egypťania
Z mnohých historických prameňov sa dozvedáme, že niektorí ľudia sa na naše pomery dožili vskutku vysokého veku. V Biblii sa uvádza, že Adam žil 930 rokov a Matuzalem, ktorého vek sa stal už príslovečným, dokonca 969 rokov. Takéto čísla dnes považujeme za nereálne a vybájené, vzťahujúce sa skôr na mýtické postavy.
Egyptská kráľovná Kleopatra si vraj dala pripravovať kúpeľ z medu a oslieho mlieka, aby si uchovala krásnu pokožku a večnú mladosť. Egyptskí alchymisti venovali veľkú pozornosť objaveniu elixíru mladosti, niekedy stotožňovaného aj s kameňom mudrcov. V starom Egypte alchýmia patrila k tajným chrámovým vedám. Alchymisti sa snažili vyrobiť drahé kovy, univerzálny liek alebo rôzne transmutačné tinktúry.
Látky, ktoré predlžujú život aj dnes
Koniec alchýmie však neznamená koniec hľadania elixíru života. Úsilia nájsť elixír života sa nevzdala ani moderná veda a v odbornej tlači sa dodnes objavujú informácie o látkach, ktoré predlžujú život – zatiaľ aspoň hlístam a octomilkám. Medzi týmito látkami nájdeme vitamíny, hormóny alebo antioxidanty, ako je napríklad resveratrol obsiahnutý v červenom víne, semená guarany (Paullinia cupana), lianovité rastliny z rodu Sapindaceae, pôvodom z Venezuely a severnej Brazílie, čavanpraš, džem pripravený z amalaki, plodov indickej rastliny (Phyllantus emblica) z čeľade Euphorbiaceae, a mnoho ďalších látok a preparátov.
Najnovším hitom medzi elixírmi mladosti je rapamycín.
Elixír mladosti ako účinný liek v boji so zákernými chorobami
V roku 1991 bola objavená imunosupresívna aktivita rapamycínu, ktorá sa potom stala jeho najdôležitejšou vlastnosťou, ktorá sa využíva vo farmakológii. Rapamycín prerušuje bunkový cyklus. Klinické štúdie u pacientov po transplantácii obličky potvrdili vysokú účinnosť tejto látky pri potláčaní imunitných reakcií. Najnovšie štúdie ukázali, že rapamycín, liek, ktorý sa dosial používal na potláčanie imunity pri transplantácii orgánov, dokáže tiež významne predĺžiť život. Zatiaľ aspoň myšiam.
Rapamycín utlmoval na pokusných myšiach symptómy Alzheimerovej, Parkinsonovej a Huntingtonovej choroby a mohol by byť prínosom v terapii týchto neurodegeneratívnych ochorení. Ak budú ďalšie experimenty úspešné, rapamycín by mohol zohrať významnú úlohu v terapii Hutchinsonovho-Gilfordovho syndrómu (HPGS). Toto vzácne genetické ochorenie zapríčiňuje zrýchlené starnutie organizmu. Pacienti umierajú už v detskom veku a v súčasnosti neexistuje účinná terapia.
Budeme žiť dlhšie?
Záujemcov o dlhovekosť, ktorí by sa rozhodli dosiahnuť ju pomocou rapamycínu, však treba varovať. Jeho imunosupresívny účinok by mohol ich život, naopak, výrazne skrátiť. Tento objav síce môže byť prvým krokom k dosiahnutiu dlhovekosti ľudí, ibaže cesta vedie najmä k pochopeniu a účinnejšej terapii niektorých ochorení staroby.
Zdá sa, že zatiaľ jedinou spoľahlivou metódou, ako si predĺžiť život, je obmedziť v potrave niektoré zložky a celkovo skôr hladovať. Spoľahlivo to funguje nielen pri hlodavcoch, ale aj primátoch, i keď tieto odporúčania zväčša veľmi neradi počúvame.
