Príbeh: Môjho muža mi vzala sekta

S Marekom sme sa spoznali na Univerzite v Banskej Bystrici a trvalo dlhé štyri roky, kým naše priateľstvo postupne prerástlo do lásky. O to intenzívnejšie sme sa však ľúbili a dá sa povedať, že vzájomná láska bežala ihneď od začiatku na plné obrátky.

Po dvoch mesiacoch sme si prenajali byt, o necelý rok som otehotnela a v treťom mesiaci gravidity bola svadba. Marek bol pozorný, láskavý, trpezlivý, denno-denne ma zahŕňal pozornosťou a maličkosťami od výmyslu sveta. Nevedela som sa dočkať, kedy porodím vytúženého syna a začneme celkom novú životnú etapu. Ako rodina. Moje vízie sa naplnili a ja som bola istý čas najšťastnejšou ženou pod slnkom. Marek síce dlho do večera pracoval, no počas víkendov sme si užívali jeden druhého. Ako zrejme tušíte, naša idylka netrvala večne.

Zvláštne správanie môjho manžela som najskôr pripisovala novým nadriadeným v práci a stresu, ktorému čelil. Dôležitá funkcia, zodpovednosť za podriadených a dosahované výsledky robili s jeho psychikou svoje. Nekričal, nehádali sme sa, ale zreteľne som cítila, ako sa mi vzďaľuje. Aj popri materských povinnostiach a veľmi živému dieťatku som si na ňho vždy našla čas. Záležalo mi na tom, aby sme spolu neprestávali komunikovať a vplyvom nedostatku času sa z nás nestali väčšmi cudzinci než partneri. Nebolo to jednoduché. Marek chodil z práce čoraz neskôr. Tvrdil, že majú v poobedňajších hodinách kurzy angličtiny a po nich musí dorábať zameškané. Po príchode domov sa zavrel v izbe a čítal si. Pri milovaní bol duchom neprítomný a dokonca som mala pocit, že ho intímnosti so mnou ani nebavia. Začínala som byť presvedčená o tom, že má milenku.

Marek ma vysmial, pozrel na mňa pohľadom plným opovrhnutia a odišiel preč. Premklo ma zúfalstvo. „Keď už sa nevenuje mne, aspoň nech sa pohrá s vlastným synom,“ želala som si nejedenkrát v noci, pri snahe zažmúriť aspoň na chvíľu oči. Zbytočne.

Jedného dňa mi volal náš spoločný priateľ a Marekov kolega z práce, či neviem, čo sa s ním deje, pretože už dlhodobo podáva slabší pracovný výkon, prestal chodievať s ostatnými kolegami na obedy a od kolektívu sa dištancuje. Vraj má podozrenie, či nezapadol do nejakej sekty, pretože ho pár krát videl motať sa s divnými ľuďmi a prezerať si na internete náboženské stránky. Vedela som, že sa niečo deje, no táto alternatíva mi nenapadla. Bola som presvedčená, že Marek má milenku, no nejaká šialená sekta sa mi zdala ešte nebezpečnejšia.

Keď prišiel Marek domov, na podivné spoločenstvo ľudí, s ktorými sa stýka, som sa ho priamo opýtala. Povedal mi, že začal chodiť na meditačné cvičenia, pretože stres v práci začínal byť neúnosný a tamojší ľudia mu nesmierne pomohli. Vytkol mi, že žijem nezdravo, som nervózna a ako matka idem zlým príkladom pre naše dieťa. Pohoršoval sa nad zbytočne drahými vecami v našej domácnosti, niekoľkokrát zdôraznil, že šťastní sú iba ľudia žijúci v skromnosti. Neverila som vlastným ušiam. Napokon ma požiadal, aby som na jedno z tých sedení išla s ním, pretože sa nutne potrebujem očistiť a len tak spolu dokážeme ďalej fungovať ako pár.

Rozhodla som sa, že jeho požiadavke vyhoviem. Predsa len, bol mojou veľkou láskou, prežili sme spolu niekoľko dlhých rokov a mňa skutočne zaujímalo, KTO mi ho takto zmenil. Po príchode na inkriminované stretnutie som onemela. Vo veľkej hale sedelo asi dvesto ľudí s uprenými zrakmi na pódium, kde v elegantnom outfite rečnil k davu prešedivený, sympatický muž a s veľmi príjemným, nenúteným hlasom sa prihováral k svojim „zverencom“. Všetci tí ľudia pôsobili navonok tak šťastne, až to bolo choré. Súhlasne prikyvovali na každé slovo, ktoré „vodca“ povedal, tlieskali, skandovali jeho meno, boli ako zhypnotizovaní. Vrátane môjho muža.

Rozhodla som sa, že mu pomôžem. Nevedela som ako, no bol to môj milovaný Marek, moja veľká životná láska a ja som musela niečo podniknúť. Žiaľ, bolo neskoro. Ani nie o týždeň som si po príchode od rodičov našla v kuchyni lístoček s vetou, že nevládze žiť s osobou tak odlišnou, ktorú už vlastne ani nemiluje. V ten deň som o ňom počula naposledy. Z práce odišiel, o syna záujem nejaví, ozval sa len svojej matke. Vraj si našiel nové zamestnanie a s kamarátmi si prenajíma dom na severe Slovenska. Ľudský život je ozaj nevyspytateľný...

Čitateľka Marta (36)