Prečo ženatí muži nenosia obrúčku?

„Jeden z dôvodov, ak sa s nimi vôbec dám do reči je ten, že im na prste chýba obrúčka,“ povedala mi na jednom z našich pravidelných stretnutí najlepšia kamarátka. Keď sa ale chlapov po spoločne strávenej noci nešťastne opýta, prečo im na prste obrúčka chýba, dočká sa prevažne tejto odpovede: „Keď ja tak nerád nosím šperky.“ Muži, ktorí nenosia obrúčku, na to majú celkom iné dôvody. Aké? To som zisťovala priamo u tých najpovolanejších.

Klamú alebo nie?

Mužská kreativita ma nikdy neprestane prekvapovať. Väčšina vysvetlení bola vskutku neškodná, dokonca som mala miestami výčitky, že tých chlapov azda z neverníckych chúťok „obviňujem“ neprávom. Napokon, posúďte sami:

Marcel (28): „Stále strácam veci, obrúčku som stratil už pár hodín po svadbe, no našťastie ju jeden z hostí našiel. Na poličke doma je aspoň v bezpečí.“

Filip (40): „Ja ale naozaj nemám rád doplnky. Ani hodinky nenosím.“

Mário (44): „Akonáhle má muž obrúčku, je v spoločnosti vnímaný inak. Nudne, priam stereotypne. Aspoň to je moja skúsenosť. Napríklad na spoločenskej party som nikdy nebýval vyhľadávaným účastníkom, okolo ktorého by postávala skupinka zabávajúcich sa ľudí. Myslím si, že ľudia ma považovali za usadeného chlapíka s rodinnými starosťami, ktorý by ich mohol sotva prekvapiť nejakými pikantériami zo súkromného života.“

Juraj (38): „Ženatí muži sú zaškatuľkovaní a už aj drobný flirt je z ich strany vnímaný ako zrada. Som ale toho názoru, že obrúčka neznamená doživotnú viazanosť na partnera a flirt s niekým cudzím by nemal byť považovaný za prehrešok. Bez prsteňa sa mi nezáväzné kontakty nadväzujú samozrejme jednoduchšie. Ale zas odtiaľ potiaľ. Mám svoje hranice.“

Milan (30): „Ja obrúčku nosím, ale na druhej ruke a inom prste. Nie som zástancom uniformity a fakt, že to niektoré ženy metie, už nie je môj problém.“

Naproti mnohým odôvodneniam, ktoré mi sem – tam pripadali ako ospravedlnenie Georga Busha za vojnu v Iraku, som nečakane našla i niekoľko respondentov, ktorí priznali väčší záujem zo strany žien práve po nasadení svadobnej obrúčky. Zaujímavé je, že v okruhu mojich najbližších priateliek, a nie je ich zrovna málo, nenájdem ani jednu, ktorá by vedome vyhľadávala románik so ženatým mužom. Myslím si, že ak by si ženatí muži nasadili svadobné obrúčky počas všetkých tých akcií a festivalov, ktorých je počas leta neúrekom, tisícky žien by uchránili pred zbytočným sklamaním. Veď na čo je dobré, keď sa dáte do zaujímavého rozhovoru so sympatickým chlapíkom a po dvoch hodinách ledabolo spomenie krásnu manželku a tri deti? Zbytočné dve hodiny, neuveriteľná strata času.

Svetlá výnimka?

Existuje skupina ženatých mužov, ktorých od nosenia obrúčok za účelom flirtu, vopred oslobodzujem. Sú to páni, ktorí boli, okrem iného, dotlačení ku kúpe hriešne drahých prsteňov pre svoje (ne)náročné polovičky. Priečia sa mi ženy, ktoré sa nechávajú vydržiavať a svoj život doslova prežívajú po boku solventného partnera. Za všetky drahé veci v skrini platia tak povediac sexom a vôbec im to neprekáža. I rozvod sa môže v tomto prípade javiť ako najschodnejšie riešenie. Veď neraz si práve vďaka nemu príživnícke manželky zabezpečia do ďalšej životnej éry pomerne slušný štartovací kapitál. Ale to je už trochu iná téma.

Čitateľka Daniela