Presunúť na hlavný obsah

Spisovateľkou môže byť aj obyčajná žena

Kariéra

"Až pri úspechoch Táne Keleovej-Vasilkovej som si uvedomila, že aj obyčajná žena môže byť spisovateľkou. Treba to len skúsiť," radí Petra Nagyová - Džerengová.

Najväčším impulzom k začatiu skutočnej kariéry bol však pre Petru jej manžel.
"Roky len odo mňa počúval, ako budem písať, a tak raz povedal - Ale už píš! - a tak som vybrala starý písací stroj, vložila biely papier a začala písať - rovno román.
Rukopis som poslala do dvoch vydavateľstiev - oba sa vrátili s pozitívnou odpoveďou," hovorí o prvom kroku k svojmu úspechu. A že to bol šťastný krok, sa dozvedela čoskoro po vydaní prvej knihy.
Za svoju prvotinu s názvom Chcem len tvoje dobro získala ocenenie Debut roka 2005.

Od vtedy vyšli Petre Nagyovej-Džerengovej ďalšie tri romány. Na slovenskom trhu sa ujali veľmi rýchlo. Možno aj preto, že slovenské ženy sú už presýtené leskom holywoodskych boháčov, ktorí sú od nich vzdialení ako geograficky, tak aj výškou bankového konta.

Sympatická autorka si získala čitateľky uvedením svojich románových postáv do nimi známych reálií.
Hrdinky riešia bežné malé - veľké problémy, v ktorých sa mnohé ženy neraz ocitnú, a tak majú pocit, že román je tak trochu o nich. Poslednú knihu nazvanú Nepýtaj sa, kde som (2007) venovala svojej najlepšej kamarátke Gitke, ktorá je aj jej najväčšou kritičkou.

"Jej pohľad beriem za bernú mincu, lebo Gitka je príkladom klasického priemerného čitateľa, ktorý nemá obrovské nároky, ale na druhej strane číta a má prehľad," hovorí úspešná autorka ďalších dvoch kníh: Za to mi zaplatíš (2006) a Pozri sa na seba (2007). Hoci jej romány čítajú aj známi a rodina autorky, podľa nej nie sú objektívnou kritikou, lebo vedia, že ich úlohou je čo najviac povzbudiť.
V priebehu samotnej tvorby nedáva čítať svoje riadky. Verí svojmu vnútornému inštinktu.

A ako dlho trvá napísať takú knihu? "Je to individuálne, závisí to od toho, koľko času ste ochotná tomu venovať. Keď píšete každý deň, môžete ju "zmáknuť" za 3-4 mesiace. P
oslednú knihu som písala asi 7-8 mesiacov, naopak druhá bola napísaná za 7 týždňov. Ďalších šesť som ju ešte upravovala," dodáva autorka. Od jej úspešného pokusu preraziť na knižný trh sa to podarilo aj ďalším ženám, konkurencie sa však nebojí. "Naopak, teším sa tomu, lebo čím bude viac autoriek, tým bude aj živší trh a tým viac sa ľudia budú opäť zaujímať o knihy," hovorí milovníčka písaného slova. Sama takmer úplne vylúčila zo svojho života televíziu, a ako vraví, pozerá ju len raz do týždňa – pri žehlení.

O tom, že aj obyčajná žena sa môže stať spisovateľkou, presvedčila Petra Nagyová-Džerengová všetkých. Koncom minulého roka získala Zlatú knihu za svoj prvý a štvrtý román.
Toto ocenenie udeľuje vydavateľstvo IKAR slovenským autorom, ktorých dielo dosiahlo predaj 25 000 výtlačkov v kategórií próza.

"Občas nám kritici vytýkajú, že píšeme príliš veľa kníh, a tak som si povedala, že rok 2008 vynechám - a dala som sa na plodenie iných, tiež krásnych diel," smeje sa hrdá mamina Tea (10), Lea (9) a Lóry (6) a čerstvo narodenej Kláry.

Ako sa dá tvoriť pri domácom ruchu a nekonečných požiadavkách malých drobcov? "Píšem, keď sú deti v škole. Kto píše, ten to pozná – na múzu sa nesmie čakať, ona príde. Jednoducho si treba sadnúť – a písať," hovorí spisovateľka, ktorá by si želala prekročiť hranice slovenského trhu a publikovať aj v zahraničí.