Piť treba skôr, ako sa dostaví smäd
Smäd je sťažnosť tela, že mu chýbajú tekutiny. Optimálne je dopĺňať tekutiny tak často, aby pocit smädu nenastal. Možno tak predísť náhlej nevoľnosti, závratom, bolestiam hlavy...
Ideálna miera neexistuje, ale odporúča sa vypiť v priebehu dňa každú hodinu aspoň dve deci vody.
Ľudské telo nemôže bez stáleho prísunu vody existovať, napriek tomu si mnohí z nás celé hodiny na príjem tekutín ani len nespomenú. Ak sa zo 75-tich percent vody ľudského tela stratia iba 2 percentá (čo je pri ignorovaní smädu a zvýšenej námahe alebo hnačkových ochoreniach celkom bežné), znižuje sa schopnosť telesných a duševných výkonov až o 20 percent. Pri strate piatich percent vody začne stúpať telesná teplota a pri strate 15-tich percent vody nastáva definitívny kolaps.
Voda je distribútor živín a odvádzač odpadových látok. Roznáša potrebné živiny do buniek a zároveň odplavuje jedovaté látky a zvyšky potravy, ktoré organizmus nedokázal premeniť na energiu, z tela von, a to močom, potom a stolicou. Túto vodu však potrebuje telo dostať späť a upozorňuje na to smädom. Optimálne je, keď upozorňovať nemusí – smäd totiž naznačuje, že bezproblémové fungovanie organizmu už bolo narušené. Ak organizmus potrebnú vodu naspäť nedostane, krv zhustne, tečie pomalšie, klesá krvný tlak, srdce nemôže optimálne pracovať, dostavuje sa slabosť, závraty, bolesti hlavy, svalové kŕče, nekoordinované pohyby... Tieto symptómy sa často pripisujú vypätiu, stresu alebo fyzickej námahe, pričom sa zabúda na potrebu pravidelne dopĺňať tekutiny. Nárazové pitie vody sa však neodporúča. Organizmus síce nadbytočnú vodu vylúči, ale žalúdok sa neprimerane roztiahne a dostane zvýšenú dávku minerálov, čo môže viacnásobným opakovaním viesť k vnútornému chaosu – telo nebude schopné v pravý čas "požiadať" o doplnenie tekutín a celé "vodné hospodárstvo" sa tým naruší.
Treba vedieť, že:
– Dospelý človek potrebuje denne prijať cca 3 litre tekutín. Keďže asi 1 liter tekutín je súčasťou skonzumovaných potravín, treba denne vypiť okolo 2 litrov vody.
- Pri diéte alebo zníženom príjme potravy sa znižuje aj príjem tekutín, takže je potrebné piť o niečo viac.
– Podľa prieskumov zabúdajú na pravidelné dopĺňanie tekutín viac ženy ako muži; aj preto sa u žien vyskytujú pomerne často rôzne nevoľnosti a bolesti hlavy.
– Odpoveď odborníkov na otázku, či treba piť aj pri jedle, je: áno, ale nie veľa. Trocha vody pomôže, aby sa potrava lepšie vstrebávala.
– Popíjanie sýtenej vody sa neodporúča, pretože významne znižuje množstvo prijatej vody a v spojení s fyzickými výkonmi môžu "bublinky" vyvolávať nevoľnosť: oxid uličitý sa v žalúdku rozpína a pri väčšej námahe vytvorí akúsi plynovú bublinu, ktorá spôsobuje nadúvanie, sťažuje dýchanie a zhoršuje činnosť srdca.
– Fľaša s vodou by nemala byť otvorená viac ako 3 dni, aby sa v nej nepremnožili inak neškodné baktérie. Pitie vody priamo z fľaše nie vhodné, pretože môže dôjsť ku kontaminácii mikróbmi, ktoré sú v ústach.
– Na zavodnenie organizmu sú dobré aj ovocné a bylinkové čaje a nesladené riedené džúsy.
Zdroj: Slávka Vlčková, pre zdravie.pravda.sk
Foto: Robert Hüttner pre Pravdu
Ľudské telo nemôže bez stáleho prísunu vody existovať, napriek tomu si mnohí z nás celé hodiny na príjem tekutín ani len nespomenú. Ak sa zo 75-tich percent vody ľudského tela stratia iba 2 percentá (čo je pri ignorovaní smädu a zvýšenej námahe alebo hnačkových ochoreniach celkom bežné), znižuje sa schopnosť telesných a duševných výkonov až o 20 percent. Pri strate piatich percent vody začne stúpať telesná teplota a pri strate 15-tich percent vody nastáva definitívny kolaps.
Voda je distribútor živín a odvádzač odpadových látok. Roznáša potrebné živiny do buniek a zároveň odplavuje jedovaté látky a zvyšky potravy, ktoré organizmus nedokázal premeniť na energiu, z tela von, a to močom, potom a stolicou. Túto vodu však potrebuje telo dostať späť a upozorňuje na to smädom. Optimálne je, keď upozorňovať nemusí – smäd totiž naznačuje, že bezproblémové fungovanie organizmu už bolo narušené. Ak organizmus potrebnú vodu naspäť nedostane, krv zhustne, tečie pomalšie, klesá krvný tlak, srdce nemôže optimálne pracovať, dostavuje sa slabosť, závraty, bolesti hlavy, svalové kŕče, nekoordinované pohyby... Tieto symptómy sa často pripisujú vypätiu, stresu alebo fyzickej námahe, pričom sa zabúda na potrebu pravidelne dopĺňať tekutiny. Nárazové pitie vody sa však neodporúča. Organizmus síce nadbytočnú vodu vylúči, ale žalúdok sa neprimerane roztiahne a dostane zvýšenú dávku minerálov, čo môže viacnásobným opakovaním viesť k vnútornému chaosu – telo nebude schopné v pravý čas "požiadať" o doplnenie tekutín a celé "vodné hospodárstvo" sa tým naruší.
Treba vedieť, že:
– Dospelý človek potrebuje denne prijať cca 3 litre tekutín. Keďže asi 1 liter tekutín je súčasťou skonzumovaných potravín, treba denne vypiť okolo 2 litrov vody.
- Pri diéte alebo zníženom príjme potravy sa znižuje aj príjem tekutín, takže je potrebné piť o niečo viac.
– Podľa prieskumov zabúdajú na pravidelné dopĺňanie tekutín viac ženy ako muži; aj preto sa u žien vyskytujú pomerne často rôzne nevoľnosti a bolesti hlavy.
– Odpoveď odborníkov na otázku, či treba piť aj pri jedle, je: áno, ale nie veľa. Trocha vody pomôže, aby sa potrava lepšie vstrebávala.
– Popíjanie sýtenej vody sa neodporúča, pretože významne znižuje množstvo prijatej vody a v spojení s fyzickými výkonmi môžu "bublinky" vyvolávať nevoľnosť: oxid uličitý sa v žalúdku rozpína a pri väčšej námahe vytvorí akúsi plynovú bublinu, ktorá spôsobuje nadúvanie, sťažuje dýchanie a zhoršuje činnosť srdca.
– Fľaša s vodou by nemala byť otvorená viac ako 3 dni, aby sa v nej nepremnožili inak neškodné baktérie. Pitie vody priamo z fľaše nie vhodné, pretože môže dôjsť ku kontaminácii mikróbmi, ktoré sú v ústach.
– Na zavodnenie organizmu sú dobré aj ovocné a bylinkové čaje a nesladené riedené džúsy.
Zdroj: Slávka Vlčková, pre zdravie.pravda.sk
Foto: Robert Hüttner pre Pravdu
