Kto si vie jedlo vychutnať, žije bohatší život

Je kulinárny dobrodruh a profesionálny bonviván, ktorý začínal ako hudobný manažér. Celosvetovú popularitu získal po napísaní vtipnej kuchárskej knihy. Jeho šou Surreal Gourmet sledovali diváci v 30 krajinách. Blumer má v sebe planúcu vášeň pre jedlo a kulinárske experimenty.

Koľko svetových rekordov súvisiacich s varením máte?
Pred rokom sa mi podarilo prelomiť doterajší rekord v množstve palaciniek pripravených za hodinu. Prekonal som ho o štyri kusy, keď sa mi v Calgary podarilo upiecť 559 palaciniek za hodinu. Budem sa pokúšať ešte o ďalších šesť rekordov: chcel by som pripraviť najväčšiu salsu na svete, ošúpať najviac cibule za hodinu, pripraviť najviac šalátov Cézar za hodinu, zjesť paličkami najviac ryžových zrniek za tri minúty, rozbiť za hodinu čo najviac vajec jednou rukou a na ten šiesty nápad si práve nespomínam.

Kto prichádza s nápadmi na pokusy o svetové rekordy?
Niekedy ja, niekedy moji producenti. Sme malý tím. Čím bláznivejší nápad, tým lepšie.

Prečo Američania tak radi súťažia v jedení čo najviac hamburgerov či hotdogov? Francúzom to ani nenapadne.
Máte pravdu, mnohí Američania nevedia nič o kultúre jedla.

Ale vy tiež robíte rôzne bláznivé rekordy.
To je šoubiznis. Sám od seba by som to nerobil. Skutočný labužník uprednostňuje kvalitu jedla pred kvantitou. Ocení výnimočnú chuť, stačí mu len jeden hlt vynikajúceho pokrmu.

Čo pre vás varenie znamená? Vášeň, zábavu či živobytie?
Všetko, čo ste povedali. Fascinuje ma, ako výrazne môžete pomocou jednoduchých ingrediencií zvýšiť kvalitu svojho života. Správnou kombináciou prísad možno vytvoriť veľa chutí. Jedlá sa dajú prezentovať zaujímavým spôsobom. Váš život môže byť oveľa bohatší a plnší, ak sa viac sústredíte na jedlo.

Varenie a stolovanie sa dlho považovali skôr za záľubu starších ľudí. Kedy sa zmenili na kulinárske divadlo, ktoré s radosťou pozerajú milióny ľudí po celom svete?
Neviem, prečo ľudí tak bavia kuchárske šou. Sám som začal variť na vysokej škole, bola to otázka prežitia. Môj spôsob, ako sa dobre najesť za málo peňazí.

Kedy sa však varenie zmenilo na zábavu?
Naozaj neviem, ako sa zo šéfkuchárov stali rockové hviezdy. Možno to závisí od osobnosti šéfkuchára, ktorý jedlá prezentuje. Vynikajúco to vedela napríklad slávna šéfkuchárka Julia Childová, ale tá bola oveľa staršia ako napríklad populárny Jamie Oliver, ktorý s varením začal už krátko po dvadsiatke. Možno preto zasiahol mladé publikum.

Ako ste sa z manažéra pesničkárky Jane Sibberyovej stali kuchárom?
Popri svojom hlavnom zamestnaní hudobného manažéra som napísal kuchársku knihu, ale ešte šesť rokov po jej napísaní som bol stále manažérom. Varenie bolo len koníčkom. Časom ma varenie začalo baviť oveľa viac ako manažovanie. Jane Siberryová odvtedy vystriedala už niekoľko iných manažérov.

Má hudba niečo spoločné s varením? Musí dobrý šéfkuchár vedieť improvizovať rovnako ako dobrý muzikant?
Aj džezmeni sú ľudia rôzneho druhu. Niektorí hrajú veľmi kontrolovaný džez, iní sú spontánni. Rovnako nemožno škatuľkovať kuchárov. Ja napríklad v skutočnosti nie som veľmi spontánny. Viem stvárniť nové nápady, ale radšej si ich poriadne premyslím. Rád by som o sebe hovoril, že som spontánny, ale nie je to celkom tak. Radšej sa spolieham na to, čo už poznám.

Koľko času potrebujete na vytvorenie nového receptu?
Ako kedy. Niekedy spravím niečo veľmi rýchlo, inokedy sa recept vyvíja aj celý rok. Hrám sa s chuťami, počúvam návrhy rôznych ľudí, ako recept zlepšiť. V istom momente dosiahnem bod, keď je recept hotový.

Čo vás inšpiruje?
Všetko a všetci, od pouličných predavačov jedla cez mojich priateľov, sestru až po šéfkuchárov nóbl reštaurácií. Každý má nejaký nápad a tie najlepšie použijem. Takže recepty prezentujem v momente, keď sú perfektné.

Mobilný operátor Orange vás na Slovensko pozval ako gastronauta. Ako vyzerá gastronaut?
Počkajte minútku, ukážem vám odpoveď. (O chvíľu sa vráti so svojou vizitkou, kde je obrázok postavičky sediacej vo farebnej rakete.)

Musí mať gastronaut nejaké špeciálne predpoklady?
Musíte milovať jedlo a žiť preň. A musíte cítiť veľké vzrušenie, keď vidíte ingredienciu, ktorá vám pomôže vytvoriť úžasne delikátne jedlo. Stretnutie so zaujímavými surovinami musí to byť to najlepšie, čo sa vám za deň stane. Ja som sa stal gastronautom pomalým vývojom.

Je vaším cieľom, naučiť ľudí baviť sa pri varení a užívať si život?
Chcem, aby sa po ťažkom dni v práci odmenili skvelým jedlom, ktoré pripravia rýchlo.

Môže každý človek premeniť varenie a stolovanie na dobrodružstvo ako vy?
Určite, keď som to dokázal ja, bez kuchárskeho vzdelania. Používam základné suroviny, ktoré má človek bežne doma. Ide o to, urobiť z nich niečo prekvapujúce a vzrušujúce.

Je dôležité, aby varenie bolo dobrodružstvom?
Možno nie každý deň v týždni, ale v piatok večer, keď sa stretnete s priateľmi či rodinou, určite áno. Pretože je zábavné variť tak, aby bol výsledok prekvapujúci.

Získali ste vďaka vareniu veľa priateľov?
Áno, stodvanásť.

Veľa cestujete, v ktorej krajine ste stretli najviac gurmánov?
Veľa ich je, samozrejme, v Taliansku a vo Francúzsku, tam má kulinárstvo tradíciu. Ale na celom svete žijú ľudia, pre ktorých je jedlo vášňou. Zaujímavé je, že niekedy predávajú pouliční predavači lepšie jedlo ako profesionálni šéfkuchári, takže ho odporúčam ochutnať.

Je dôležité mať kulinárske vzdelanie, aby človek vedel oceniť mimoriadne jedlo?
Nie, ľudia majú prirodzený zmysel pre veľa vecí - pre hudbu, jedlo, dobré písanie.

Majú ľudia v rôznych oblastiach sveta rôzny postoj k jedlu a vareniu?
Dokonca aj na miestach ako India, kde žije veľa ľudí tesne nad hranicou chudoby, každého zaujímajú rôzne chute.

Cenia si Taliani dobré jedlo viac ako Američania?
V Amerike je veľa ľudí, ktorí sa uspokoja s hamburgermi a fast foodom, ale aj veľa ľudí, čo chodia do najvychytenejších reštaurácií. A takisto je to aj vo Francúzsku, v Taliansku či na Slovensku.

Ale vo Francúzsku je rozhodne ťažšie nájsť McDonald´s.
 Ja do fast foodov nechodím. Mám rád etnické reštaurácie, ale aj elegantné reštaurácie a popritom obľubujem aj pouličné jedlo. Ku mne jedlo naozaj prehovára, niekedy má naozaj skvelú výraznú chuť a vtedy ma nezaujíma, či je z drahej reštaurácie, alebo som ho kúpil na ulici. Najviac vie sklamať nudné jedlo.

Aké je to vaše obľúbené?
Je ich toľko, že si neviem vybrať len jedno. Každý deň niečo iné. Dnes mám napríklad chuť na lososový sendvič z čerstvého chleba.

Vašu knihu The Surreal Gourmet: Real Food for Pretend Chefs označili recenzenti za najvtipnejšiu a najcitlivejšiu kuchársku knihu desaťročia. Prezradíte recept na úspech?
Kuchárska kniha musí byť originálna, vizuálne príťažlivá a musí byť radosť ju čítať. Veľa ľudí totiž číta kuchárske knihy v posteli.

Mal by v knihe kuchár rozprávať aj o svojom živote?
Závisí od toho, či má čo povedať. Veľa ľudí píše o jedle. Nie každý však dokáže písať hoci o ostrení noža tak brilantne, že to bude zábavné čítanie.

Vraj rád robíte interview s milovníkmi vína, ako je herec Jason Priestley či speváčka Tori Amos. Prečo?
Pri rozprávaní o víne zistíte, akí ľudia skutočne sú. Vášeň k vínu prelomí bariéry a ľudia zabudnú na to, že sú celebrity a dajú sa unášať vínom. Víno patrí k mojim koníčkom. Pijem ho už 25 rokov a som porotcom v jednej veľkej vinárskej súťaži, takže som sa o víne veľa naučil. S vínom je to rovnaké ako so športom. V mladosti môžete hrať rôzne športy, no keď prídete do istého veku, začnete hrať golf. Aj ja som od piva prešiel v istom veku k vínu. Víno je vo svete alkoholu tým, čím je golf v športe.

Kto je to: Bob Blumer je známy kanadský kuchár, autor kníh o varení a hostiteľ televíznych relácií Glutton for Punishment a Surreal Gourmet. Rodák z Montrealu v súčasnosti žije v Hollywoode. Blumerova kuchárska kariéra odštartovala v roku 1991 po vydaní jeho prvej knihy The Surreal Gourmet: Real Food for Pretend Chefs (Skutočné jedlo pre ľudí, čo sa tvária ako šéfkuchári). V ďalšej knihe The Surreal Gourmet Entertains: High-Fun, Low Stress Dinner Parties for 6-12 (Surreálny gurmán zabáva: Veľmi zábavné a málo stresujúce večerné party pre 6-12 ľudí) tvrdí, že každý môže ohúriť hostí nezabudnuteľným večierkom. Azda najväčší úspech zožal s treťou knihou Off The Eaten Path: Inspired Recipes For Adventurous Cooks, ktorú ocenili na prestížnom veľtrhu kuchárskych kníh vo francúzskom Perigueux.