Konzerva slúži lenivým gazdinám už 200 rokov. A ako sa to začalo?

A práve konzerva, ten najobyčajnejší predmet, ktorého dvesté výročie sme si pripomenuli v stredu, vniesla revolúciu do sféry stravovania a vstúpila do pantheónu moderného umenia.

Patent na konzervu síce získal 25. augusta 1810 anglický obchodník Peter Durand. Zásluhu na tomto vynáleze má však Francúz Nicolas Appert, ktorý je autorom koncepcie konzervy a od Britov si vyslúžil aj označenie dobrodinec ľudstva.

Rodák z Châlons-en-Champagne na severovýchode Francúzska, ktorý chcel vylepšiť spôsob uchovávania potravín, si zvolil námorníctvo ako experimentálne pole pre svoje pokusy so sterilizáciou potravín a ich obalov teplom.

Na lodiach vtedy vyčíňal skorbut. To súviselo s problémami so skladovaním či zásobovaním čerstvým ovocím a zeleninou bohatou na vitamín C. Ľudia umierali na túto chorobu viac ako v boji.

Sterilizácia, ktorá bola vypracovaná v roku 1795, teda 60 rokov pred pasterizáciou, a praktizovaná v prvej továrni na konzervy na svete, ktorú Nicolas Appert založil v roku 1802 v Paríži, vyvolávala nadšenie námorníkov.

Vláda vtedy dala vynálezcovi na výber - buď si nechá svoj proces patentovať alebo ponúkne svoj vynález všetkým a dostane od vlády odmenu. Appert sa rozhodol pre druhú možnosť a v júnu 1810 publikoval na svoje náklady knihu Umenie konzervovať na niekoľko rokov živočíšne a rastlinné substancie.

Jeho metódy boli ihneď kopírované v Anglicku, a to v pohároch, ale tiež v nádobách z valcovanej a pocínovanej ocele. V Spojených štátoch amerických boli z konzerv nadšení baníci aj lovci. Bolo jednoduchšie nosiť so sebou konzervované hovädzie mäso, aj keď bolo potrebné preraziť kov sekáčikom alebo konzervu otvoriť vrtákom. Až v roku 1894 vynašli univerzálny kľúč, ktorý umožnil odrolovať viečko konzervy so sardinkami.

Výhrady ku konzervám sa však skôr ako problémov s ich otváraním týkajú ich obsahu. Vo Francúzsku, krajine s vynikajúcou kulinárskou povesťou, sa niekedy s pochybnosťami a opovrhnutím pozerá na hazdinú, ktorá radšej siahne po konzerve ako by pripravila čerstvý pokrm.

Roky prevláda presvedčenie, že francúzske ragú z fazúľ a mäsa, polievky či špagety na boloňský spôsob pripravené len obyčajným ohriatím patria do rúk slobodných mužov, humanitárnym organizáciam a potravinovým bankám.

Nedávno sa objavil problém okolo bisfenolu A (BPA), chemickej látky vyskytujúcej sa v tisícoch používaných plastových výrobkov, ale aj na vnútorných obaloch konzerv. Kontakt s vysokými hodnotami tejto látky podľa amerických vedcov škodí zdraviu.

Avšak aj v prípade, že sa zmenia výrobné postupy, má pred sebou dvestoročná babička ešte veľa krásnych dní.

Zaujímavosťou tiež je, že konzervu povýšil na umeleckú ikonu americký kráľ pop artu Andy Warhol, keď vytvoril svetoznámu Campbell Soup. Konzervu oslavovali aj francúzski umelci César a Arman.  A kým napríklad africkí umelci z nej urobili krásneho pestrého vtáka, Piero Manzoni v roku 1961 vystavil plechové krabičky, ktoré nazval Umelcovo hovno a v ktorých mala byť jeho stolica. Konzerv bolo celkom 90 a v každej z nich malo byť 30 gramov exkrementov.

Text: ČTK
Foto: SHUTTERSTOCK