Každé dieťa sa raduje, keď ho pochvália. My, dospelí sa snažíme tváriť, že uznanie nepotrebujeme. No nie je tomu tak. V súťaži E-žena roka oceňujeme také ženy, ktoré okrem toho, že podnikajú na internete, stále sú ženami. Krédo súťaže je totiž: Aby žena ženou bola.
Môj príbeh sa začal v roku 2008 keď som študovala na jednej belgickej univerzite v Bruseli marketing a komunikáciu cez program Erasmus, kde sme dostali ako semestrový projekt navrhnúť marketingový plán pre jednu rodinnú čokoládovňu. Človek keď má za úlohu, aby chodieval do manufaktúry, tak určite neodolá tej vôni, ktorá tam na neho čaká, hlavne keď ide o čokoládu. Bol to pre nás veľmi veľký zážitok a hlavne veľa vecí sme sa naučili o výrobe čokolády. Vtedy sa to všetko začalo, ale bola som ešte primladá a túžila som po inej kariére.
Po návrate domov som získala svoj bakalársky diplom, ako expertka na medzinárodné vzťahy a dostala som prácu v Bratislave. Medzitým som začala študovať na jednej z univerzít v Budapešti. Keďže som nikdy nebola žena, ktorá sedí na jednom mieste, vždy som si chcela nájsť prácu pre seba, ktorú mám rada. Bohužiaľ mi to nevyšlo. Dostala som prácu, ktorá ma nebavila a začala som rozmýšľať, čo kreatívne by som mohla robiť, kým jedného dňa pred rokom som si vymyslela, že budem robiť čokoládu. Preštudovala som knihy, blogy, všetko čo sa dalo nájsť na internete a začala som s experimentovaním doma vo svojej kuchyni.
Som novinárka a mama. Môj príbeh novinárky sa začal pred trinástimi rokmi v denníku SME. Môj príbeh mamy sa začal pred ôsmimi rokmi, keď sa mi narodil Šimon a po ňom zakrátko Paula (5) a Alex (3 roky). A môj príbeh podnikateľky sa začal pred necelým rokom, keď som založila blog o médiách. Teraz je to všetko v jednom a môžem povedať, že tento rok je pre mňa mojím osobným víťazstvom.
Mať tri deti, bol môj plán a ten sa mi splnil. Nepamätám si presne, ktoré dieťa, čo prvé povedalo, a kedy sa presne posadilo. Lebo prichádzali tak rýchlo po sebe, že sa mi to pletie. Patrila som ale medzi matky, ktoré nikdy nepustili k svojim deťom babysiterku, a prvý deň, keď nastúpili do škôlky, plakali viac ako oni. Napriek tomu, som ostala stále spojená s novinárčinou. Počas takmer celej nekonečnej materskej som písala články - reportáže o komunistických potentátoch, o fenoménoch doby, ale hlavne o médiách. O moje články bol záujem. Zisťovať zákulisie, robiť rozhovory bolo pre mňa nielen prácou, ktorá ma bavila, ale istý druh odreagovania sa od bežných povinností okolo detí.
Sme s mojim manželom spolu viac ako 15 rokov, čo je vzhľadom na môj vek a prostredie skôr rarita ako pravidlo o to viac, že spolu nielen žijeme, ale aj podnikáme pod jednou strechou už viac ako 7 rokov. Asi uznáte, že je to náročné. Ale aj zábavné zároveň – teda niekedy. :)
Od personalistiky k on-line podnikaniu
Prešli a prechádzame si rôznymi tzv. „ups“ and „downs“. Od chvíľ keď sme v rámci rodinného podnikania v personalistike po nociach riešili rôzne krízové situácie ľudí, ktorí sa nevedeli nájsť na letisku a dostaviť na miesto práce, kde sme ich poslali, cez roztopené kurence, za ktoré nás chceli žalovať... až po príjemnejšie príhody šťastných zamestnancov a ešte šťastnejších zamestnávateľov, ktoré jedného dňa až nebudem mať čo robiť spíšem do brožúry s názvom „Áno, môžete aj za roztopené kura“. :)
