Nymfomanka, ktorá mala pomer s vlastným bratom

Práve Napoleon usúdil, že vo veku 15 rokov je Paulina súca na vydaj a za ženícha jej vybral jedného z najbližších spolupracovníkov, generála Charlesa Leclerca. Jeho priatelia sa na adresu mladej brunetky vyjadrovali rozpačito: „Prirodzená zmes fyzickej dokonalosti bez akýchkoľvek morálnych zásad. Najkrajšia žena, akú si môže jeden muž vysnívať, no pritom tak neskrotná.“ 

 

Po svadbe odišli novomanželia do francúzskej kolónie Santo Domingo (dnešné Haiti), kde Paulina porodila i syna Dermida. S materskými povinnosťami ani s vernosťou, si priveľmi hlavu nelámala. Za manželovým chrbtom doslova putovala z náručia do náručia, najčastejšie s dôstojníkmi a rádovými vojakmi z armády vlastného manžela. 

 

 

Dnešní historici sú presvedčení, že Paulina bola nymfomanka. Navyše trpela vážnymi gynekologickými problémami. Tie odštartoval pôrod jediného dieťaťa, no sexuálna prelietavosť ich priebeh ešte skomplikovala. Lekári jej preto naordinovali pravidelné prikladanie pijavíc na inkriminované bolestné miesta, no o efektivite tejto kurióznej liečby nie sú žiaľ evidované žiadne dostupné informácie.  

 

 

Dá sa predpokladať, že za Paulininým neukojiteľným sexuálnym apetítom stála predovšetkým snaha byť v centre pozornosti (nielen) milovaného brata. Brunetka totiž žiarlila na každého, kto jej privilegovanú pozíciu hoc i nepriamo ohrozoval. V žalúdku jej ležala švagriná, ale i obe sestry. Napriek starostiam, ktoré svojimi milostnými avantúrami bratovi spôsobovala, ostala jeho miláčikom. Zaujímavé je, že medzi ľuďmi dodnes kolujú nepotvrdené dohady o údajnom sexuálnom vzťahu dvoch súrodencov. Či sa zakladajú na pravde, nevedno.  

 

 

Tie pravé sexuálne orgie Paulina spustila po smrti manžela v roku 1802. Vrátila sa do Francúzska a vrhla sa do víru spoločenského života. Presne o rok neskôr ju brat opätovne nahnal k oltáru, tentoraz s princom a neskorším generálnym guvernérom Piemontu, Camillom Borghesom. Ani ten však v Paulininom živote nedokázal narobiť poriadky. Pózovala nahá benátskemu sochárovi Antoniovi Canovovi, v jej spálni sa striedali vojaci, herci, ale i husľový virtuóz Niccoló Paganini. Nemala najmenší problém udržiavať tri milostné vzťahy súčasne.

 

 

Napoleon bol jediný muž, ku ktorému Paulina vzhliadala s nefalšovaným rešpektom. Ako jediná z celej rodiny vyrazila za Napoleonom na ostrov Elba v snahe pomôcť mu postaviť sa opätovne na nohy. Obetovala pre to všetok svoj majetok, vrátane rodinných šperkov. Čistá láska. Posledné roky života prežila v Ríme po boku milenca, vojvodu z Devonshiru. Ani tu neprestávala zúfalo bojovať za Napoleona, hoci bez výraznejšieho úspechu. Po bratovej smrti v roku 1821 napokon zomrela na následky rakoviny ako štyridsaťštyriročná aj ona.