Prečo majú muži dve tváre? Džentlmen alebo chrapúň?

S Patrikom som sa zoznámila na svadbe mojej najlepšej priateľky. Ihneď sme si padli do oka. Nasledoval klasický scenár mladých zaľúbencov, ktorí sa snažia naplno prežívať spoločný kúsok šťastia. Netrvalo dlho a zistila som, že Patrik má žiaľ dve tváre.

 

Na prvý pohľad ma zaujal svojou vychovanosťou, pozornosťou a milým správaním. Ak sme spolu sami dvaja, prípadne u jeho rodičov, je strašne príjemný, dokonalý gentleman. Problém nastáva, keď ideme do spoločnosti, najmä s jeho kamarátmi. Patrik sa v danom momente zmení na nepoznanie. Krčmový štamgast je v porovnaní s ním romantický princ. Patrik hádže jednu vulgárnu nadávku za druhou, prednáša nemožné a trápne prípitky, snaží sa byť v centre pozornosti, má na mňa dvojzmyselné narážky a nabáda kamarátov, aby si zo mňa uťahovali.  

 

Pred týždňom mi spoločná známa prezradila, že už neraz Patrika zažila v podobnej náladičke a keď som na stretávke chýbala, nebránil sa čo to poprezrádzať i z nášho milostného života. Tiež sa mi nepáči, že ku kamarátom nie je úprimný. Nikdy im pravdivo nepovie, prečo za nimi neprišiel tam a tam. Radšej sa vyhovorí na pracovné povinnosti, než aby im priznal, že bol so mnou. Je na tom azda niečo zahanbujúce stráviť pekný večer vo dvojici so svojou priateľkou? Nerozumiem tomu.

 

Samozrejme, na danú tému som sa s ním už niekoľkokrát rozprávala. Tvrdí, že takto sa správať musí, inak by došiel v partii o kredit. Aký kredit? Čo má 15 rokov? Ešte ma ubezpečil, že ide len o slovné prestrelky, ktoré i tak nemyslí vážne a náš vzťah považuje za jednu z najdôležitejších a najkrajších vecí vo svojom živote. Hm, dokazuje to skutočne zvláštne.

 

Vraj, keď nie som chlap, nemám šancu to pochopiť. On netúži počúvať uštipačné poznámky okolia o tom, aký je zamilovaný, pod papučou a mladá baba ho má omotaného okolo prsta. Viem, že ma miluje, urobí pre mňa prvé i posledné, túži po rodine, mať so mnou dieťa. Lenže ja považujem toto správanie za hulvátske a nepochopiteľné. A jeho dôvody ma vonkoncom nepresvedčili. Nechápem, ako sa môže správať tak odlišne. Veď tí jeho kamaráti si o mne musia myslieť, že som úbohá nula. To mu vari neprekáža?

 

Vízie spoločného bývania pochádzajú z jeho hlavy. Spočiatku som bola nadšená. Napokon, stále ho ľúbim. Čím viac ale premýšľam o spoločnej budúcnosti, tým väčšmi som na pochybách. Dokedy mám trpieť jeho správanie medzi ostatnými? Je to vôbec normálne? Sú takí všetci muži? Zmení sa to niekedy? Vie mi niekto povedať? Príliš mnoho otázok, na ktoré neviem nájsť odpovede. A pritom, toľko by mi pomohli pochopiť..