Príbeh: Žijem s chorobným puntičkárom
Zakaždým, keď sa kamarátky sťažujú na svojich partnerov, mimo iného neskutočných bordelárov, tíško im závidím. Ja mám doma totiž presný opak a verte mi, je to sto krát horšie.
Domnievam sa, že normálna rodina upratuje raz týždenne, povysáva, poutiera prach a niekoľkokrát ročne, najčastejšie pred blížiacimi sa sviatkami, vyupratuje skrinky, poličky a umyje okná. Pokiaľ by to bolo na mojom mužovi, robili by sme obdobné generálne poriadky prinajmenšom každý druhý deň.
Hneď na úvod musím poznamenať, že ak by sa Marek takto nemožne správal aj pred svadbou, nikdy by som si ho nevzala. Tieto móresy chytil po štyridsiatke a mám dojem, že to každým rokom graduje. Vadí mu úplne všetko, čo neleží na svojom mieste, nie je perfektné alebo nezodpovedá jeho predstavám, v ktorých hádam každá vec zviera pravý uhol!
Neznáša riad v dreze, nemá rád poháre na kuchynskej linke, o omrvinkách nehovoriac. Časopisy na stole ho privádzajú do nepríčetnosti a každý večer ako rituál prechádza prstom po poličkách a zisťuje stav prachového nánosu. Deti neustále buzeruje za neporiadok v izbe a beda, ak je umývadlo od zubnej pasty alebo na ňom nájde vlas. Na zbláznenie.
Pred pár mesiacmi sme rekonštruovali byt. Myslím si, že robotníci na nás tak skoro nezabudnú. Marek si vzal dovolenku a od ôsmej rána pobehoval po všetkých miestnostiach a bazíroval na každom detaile. Všetko muselo byť ti top. Tesnenie, rozmiestnenie políc na riad, ale i háčiky na utierky.
Tým všetkým sa dokázal zaoberať neznesiteľne dlho, a keď som mu v dobrom úmysle dohovárala, tak na mňa nakričal takým spôsobom, až som sa obávala príchodu polície za rušenie nočného kľudu. Keby sa aspoň držal daného problému. On však začal lamentovať niečo o zmysle života a ja som bola pochopiteľne radšej ticho.
Nechcite vedieť, ako to u nás vyzerá, keď sa chystáme na dovolenku. Podľa mňa aj dôkladný plán prepadu banky je voči tomu fiasko. Keď si k tomu pridáte hysterický záchvat pri miernom meškaní, výpadok serveru v banke, respektíve výluku MHD, katastrofa je na svete.
Ak si myslíte, že som časom otupela a viac menej to celé beriem apaticky, opak je pravdou. Ale, čo mám robiť? Keď sa bránim, pohádame sa. Začne to dohováraním a skončí nepríjemnou historkou na pobyte u jeho rodičov spred desiatich rokov.
Marek nie je zlý chlap. K synom je férový a mimo týchto záchvatov je pozorný manžel. Stále ho ľúbim. I s deťmi to vie, hoci tie sú pomerne často z jeho správania zmätené. Raz kamarát, inokedy „diktátor“.
Viete, čo je najhoršie? Že si pri ňom pripadám ako špinďúra a mám chuť chodiť v pancieri, aby som náhodou okolo seba nešírila baktérie. Určite to nevidím ako dôvod na rozvod, no nielen synovia občas nechápu, čo sa to vlastne v našej rodine deje.
